Rating je hodnotenie, ktoré vyjadruje mieru dôveryhodnosti a schopnosti emitenta (štátu, banky alebo firmy) splácať svoje záväzky voči investorom. Udeľujú ho špecializované ratingové agentúry (S&P, Fitch, a Moody‘s), ktoré na základe analýzy finančného zdravia a stability emitenta priraďujú rating vo forme písmenových stupníc (napríklad AAA, BBB alebo CCC).
Úverový rating priamo súvisí s mierou kreditného rizika, ktoré investor podstupuje. Čím vyšší rating, tým nižšie riziko, že emitent nesplatí svoje záväzky, a tým spravidla aj nižší úrok, ktorý musí investorom ponúknuť. Emitenti s ratingom od BBB- (S&P a Fitch) respektíve Baa3 (Moody’s) vyššie sa označujú ako investičný stupeň a považujú sa za relatívne bezpečné investície. Naopak, dlhopisy s ratingom pod touto hranicou sa nazývajú high yield dlhopisy (alebo špekulatívne dlhopisy), nesú vyššie riziko, no výmenou za to ponúkajú investorom aj vyšší potenciálny výnos.
Rating dlhopisov patrí medzi základné informácie, ktoré investori zohľadňujú pri výbere dlhopisov do svojho portfólia, keďže im umožňuje rýchlo posúdiť mieru rizika bez potreby vlastnej hĺbkovej analýzy emitenta. Rating však nie je nemenný, ratingové agentúry ho pravidelne prehodnocujú a v prípade zhoršenia alebo zlepšenia finančnej situácie emitenta môžu jeho rating znížiť alebo zvýšiť, čo sa spravidla premietne aj do ceny a výnosu daného cenného papiera.
Realitný fond je investičný fond, ktorý sa zameriava na investície do nehnuteľností a s nimi súvisiacich aktív. Tieto fondy môžu investovať do rôznych typov nehnuteľností, ako sú kancelárske budovy, obchodné priestory, rezidenčné komplexy alebo priemyselné objekty. Realitné fondy umožňujú investorom získať expozíciu na trhu s nehnuteľnosťami bez potreby priameho vlastníctva alebo správy nehnuteľností. Fondy môžu generovať príjmy z nájomného, ako aj z rastu hodnoty nehnuteľností. Môžu byť otvorené alebo uzavreté, pričom otvorené fondy umožňujú pravidelný nákup a predaj podielov, zatiaľ čo uzavreté fondy majú obmedzený počet podielov a neumožňujú pravidelný nákup alebo predaj.
Referenčná mena je mena, ktorá sa používa ako základ na meranie hodnoty alebo výkonnosti iných mien alebo finančných nástrojov. V medzinárodnom obchode a financiách sa často používa ako štandard na porovnávanie a konverziu hodnôt. Napríklad, v prípade mnohých finančných transakcií a výpočtov, ako sú burzové kurzy alebo cenové indexy, môže byť dolár, euro alebo iná stabilná mena použitá ako referenčná mena. Referenčná mena poskytuje základ pre určenie relatívnej hodnoty a uľahčuje medzinárodné obchodovanie a investovanie.
REIT (Real Estate Investment Trust) je spoločnosť, ktorá vlastní, prevádzkuje alebo financuje nehnuteľnosti generujúce príjem, napríklad komerčné nehnuteľnosti, obchodné centrá, kancelárske budovy či rezidenčné komplexy. Akcie REIT sa bežne obchodujú na burze podobne ako akcie iných spoločností, vďaka čomu umožňujú investorom získať expozíciu na trh s nehnuteľnosťami bez toho, aby museli nehnuteľnosť priamo kúpiť a spravovať.
REIT fondy sa preto niekedy označujú aj ako nehnuteľnostné akcie, keďže z pohľadu investora fungujú podobne ako bežné akcie. Dajú sa kedykoľvek počas obchodných hodín kúpiť alebo predať a ich cena sa priebežne mení podľa dopytu a ponuky na trhu. REIT spoločnosti sú zo zákona zvyčajne povinné vyplácať veľkú časť svojho zisku formou dividend, čo z nich robí obľúbený nástroj pre investorov hľadajúcich pravidelný pasívny príjem.
REIT vs. nehnuteľnostný fond je porovnanie, ktoré investorov často zaujíma, keďže oba nástroje ponúkajú expozíciu na nehnuteľnosti, no fungujú odlišne. Kým akcie REIT sa obchodujú na burze a ich cena môže byť volatilnejšia, keďže reaguje na náladu na akciovom trhu, realitný fond zvyčajne investuje priamo do nehnuteľností a jeho hodnota sa odvíja skôr od výnosov z prenájmu a ocenenia samotných nehnuteľností. Realitné fondy tak môžu byť menej volatilné, no na druhej strane bývajú menej likvidné než REIT akcie, pri ktorých investor môže svoju pozíciu predať prakticky okamžite.
Investície do REIT sú preto vhodné najmä pre tých, ktorí chcú do svojho portfólia zaradiť nehnuteľnosti, no zároveň oceňujú vysokú likviditu a jednoduchosť obchodovania, akú ponúkajú klasické akcie.
Repo sadzba je úroková sadzba, ktorú centrálna banka používa pri tzv. repo operáciách – operáciách, prostredníctvom ktorých reguluje množstvo peňazí (likviditu) v bankovom systéme. Ide o dohodu o spätnom nákupe, pri ktorej si centrálna banka od komerčných bánk požičiava alebo im naopak poskytuje peňažné prostriedky výmenou za cenné papiere, ktoré sa po uplynutí dohodnutej doby vrátia späť za vopred stanovenú, mierne vyššiu cenu. Práve tento rozdiel v cene predstavuje úrok, ktorý zodpovedá výške repo sadzby.
Repo operácie môžu mať rôznu splatnosť. Ak je ich základnou splatnostou 14 dní, repo sadzba sa často označuje aj ako 2T repo sadzba (dvojtýždňová repo sadzba). Ide o kľúčový nástroj menovej politiky, ktorým centrálna banka priamo ovplyvňuje krátkodobé trhové úrokové sadzby a nepriamo aj vývoj inflácie v ekonomike.
Vývoj repo sadzby patrí medzi dôležité ukazovatele, ktoré sledujú investori, banky aj domácnosti, keďže jej zmeny signalizujú smerovanie menovej politiky. Rast repo sadzby zvyčajne súvisí so snahou centrálnej banky utlmiť vysokú infláciu, zatiaľ čo jej pokles má naopak podporiť ekonomickú aktivitu tým, že sprístupňuje lacnejšie financovanie. Tieto zmeny sa následne premietajú aj do úrokových sadzieb na úveroch, hypotékach, sporiacich produktoch či cien dlhopisov.
Retailový investor je jednotlivý investor, ktorý investuje svoje osobné finančné prostriedky do rôznych investičných nástrojov, ako sú akcie, dlhopisy, fondy alebo nehnuteľnosti. Retailoví investori sú často oproti inštitucionálnym investorom, ako sú banky alebo investičné fondy, menej skúsení a ich investičné rozhodovanie je zvyčajne menej komplexné. Retailoví investori zvyčajne investujú prostredníctvom maklérov alebo online investičných platforiem a môžu mať rôzne investičné ciele a stratégie.
Robo-advisory je služba, ktorá poskytuje automatizované investičné poradenstvo pomocou algoritmov a softvérových platforiem. Tieto služby používajú technológie na analýzu finančných údajov a vytvorenie personalizovaných investičných plánov bez potreby ľudského poradcu. Robo-advisory platformy zvyčajne ponúkajú nízke poplatky, jednoduchý prístup a automatizované rebalansovanie portfólia, čo ich robí atraktívnou možnosťou pre jednotlivcov, ktorí hľadajú časovo a nákladovo efektívne investičné riešenia.
ROC (Return on Capital) je ukazovateľ, ktorý hodnotí výnosnosť investície vo vzťahu k použitému kapitálu. Vyjadruje, aký zisk generuje spoločnosť alebo investícia z každého investovaného eura kapitálu. ROC sa používa na meranie efektívnosti, s akou spoločnosť alebo projekt využíva svoj kapitál na generovanie zisku. Vysoké ROC naznačuje, že spoločnosť efektívne využíva svoj kapitál, zatiaľ čo nízke ROC môže signalizovať potrebu zlepšenia v riadení a alokácii zdrojov.
ROE (Return on Equity), teda rentabilita vlastného kapitálu, je finančný ukazovateľ, ktorý vyjadruje, ako efektívne spoločnosť zhodnocuje kapitál vložený jej akcionármi. Ukazovateľ ROE hovorí, koľko čistého zisku firma vygeneruje na každé euro equity, teda vlastného kapitálu, ktorý má k dispozícii. Patrí medzi kľúčové metriky, ktoré investori sledujú pri hodnotení ziskovosti a efektivity riadenia spoločnosti, keďže priamo odráža návratnosť prostriedkov, ktoré akcionári do firmy vložili.
Výpočet ROE vychádza z čistého zisku spoločnosti, ktorý sa vydelí jej vlastným kapitálom (equity). Výsledná hodnota sa zvyčajne vyjadruje v percentách a čím vyššie percento, tým efektívnejšie firma dokáže so zvereným kapitálom hospodáriť a generovať z neho zisk. Pri porovnávaní ROE medzi jednotlivými spoločnosťami je však potrebné brať do úvahy aj odvetvie, v ktorom firma pôsobí, keďže priemerné hodnoty ROE sa naprieč sektormi výrazne líšia.
Dôležité je tiež uvedomiť si, že vysoké ROE nemusí vždy znamenať len skvelé hospodárenie firmy – môže byť totiž umelo navýšené aj vyšším zadlžením spoločnosti. Ak firma financuje svoju činnosť vo veľkej miere cudzím kapitálom namiesto vlastného, môže to zvýšiť hodnotu ROE, no zároveň to zvyšuje aj finančné riziko spojené s jej fungovaním. Práve preto sa ROE odporúča posudzovať spolu s ďalšími ukazovateľmi zadlženosti a finančnej stability firmy.
ROA (Return on Assets), teda rentabilita celkových aktív, je blízko súvisiaci ukazovateľ, ktorý sa od ROE líši tým, že namiesto vlastného kapitálu porovnáva čistý zisk firmy s hodnotou všetkých jej aktív, teda majetku financovaného tak vlastným, ako aj cudzím kapitálom. Kým ROE ukazuje výnosnosť z pohľadu akcionárov, ROA poskytuje širší pohľad na to, ako efektívne firma využíva celkový majetok, ktorý má k dispozícii, bez ohľadu na spôsob jeho financovania. Investori preto ROE a ROA často sledujú spoločne, keďže spolu poskytujú komplexnejší obraz o ziskovosti a finančnej efektívnosti spoločnosti.
ROI (Return on Investment), teda návratnosť investície, je jeden z najzákladnejších a najpoužívanejších finančných ukazovateľov, ktorý meria, aký zisk alebo stratu investorovi priniesla konkrétna investícia v porovnaní s tým, koľko do nej pôvodne vložil. Ukazovateľ ROI sa využíva naprieč celým investičným aj podnikateľským svetom, keďže umožňuje jednoducho a rýchlo posúdiť efektivitu vynaložených prostriedkov, či už ide o nákup akcií, investíciu do nehnuteľnosti, alebo výdavky na konkrétny podnikateľský projekt.
Na rozdiel od zložitejších ukazovateľov, ako je YTM alebo CAGR, ROI nezohľadňuje časový faktor investície, teda dobu, počas ktorej boli peniaze zainvestované. Práve preto je vhodné ROI porovnávať len medzi investíciami s podobným investičným horizontom, inak môže byť porovnanie zavádzajúce.
Výpočet ROI vychádza z rozdielu medzi konečnou hodnotou investície a jej pôvodnými nákladmi, pričom tento rozdiel (teda zisk alebo strata z investície) sa vydelí pôvodnými nákladmi na investíciu. Výsledok sa zvyčajne vyjadruje v percentách, čo umožňuje jednoduché porovnanie výnosnosti rôznych investícií bez ohľadu na ich absolútnu veľkosť. Kladné ROI znamená, že investícia priniesla zisk, zatiaľ čo záporné ROI naznačuje, že investícia skončila v strate.
Univerzálnosť ukazovateľa ROI je zároveň jeho najväčším obmedzením. Keďže ROI nezohľadňuje čas ani mieru rizika spojenú s danou investíciou, mal by byť len jedným z viacerých ukazovateľov, ktoré investor pri svojom rozhodovaní zohľadňuje, spolu napríklad s volatilitou alebo dĺžkou investičného horizontu.