Inflácia je ekonomický jav, ktorý označuje všeobecný a trvalý rast cenovej hladiny tovarov a služieb v ekonomike v priebehu času. V praxi to znamená, že za rovnakú sumu peňazí si spotrebiteľ postupne dokáže kúpiť menej tovarov a služieb ako predtým, teda dochádza k znehodnocovaniu kúpnej sily peňazí. Infláciu spôsobuje viacero faktorov, napríklad rast dopytu, zvyšovanie nákladov na výrobu, rast peňažnej zásoby v ekonomike alebo externé šoky, ako sú napríklad výkyvy cien energií a surovín.
Z pohľadu bežného merania infláciu najlepšie vystihuje miera inflácie, ktorá vyjadruje percentuálnu zmenu cenovej hladiny za určité obdobie, zvyčajne medziročne. Meria sa najčastejšie prostredníctvom indexu spotrebiteľských cien (CPI), ktorý sleduje vývoj cien vybraného koša tovarov a služieb bežne spotrebúvaných domácnosťami. Mierne pozitívna miera inflácie (centrálne banky ju zvyčajne cielia okolo 2 % ročne) je vo väčšine vyspelých ekonomík považovaná za znak zdravého hospodárskeho rastu, zatiaľ čo výrazne vyššia alebo naopak záporná inflácia môže signalizovať problémy v ekonomike.
Opakom inflácie je deflácia, teda situácia, keď cenová hladina naopak dlhodobo klesá. Hoci sa to na prvý pohľad môže javiť ako výhodné pre spotrebiteľov, deflácia môže byť pre ekonomiku rovnako škodlivá ako vysoká inflácia. Spotrebitelia a firmy totiž odkladajú nákupy a investície v očakávaní ešte nižších cien, čo spomaľuje ekonomickú aktivitu.
Osobitým a nepriaznivým prípadom je stagflácia, teda kombinácia vysokej inflácie a súčasne stagnujúcej alebo klesajúcej ekonomiky sprevádzanej vysokou nezamestnanosťou. Stagflácia patrí medzi najzložitejšie ekonomické situácie, pretože bežné nástroje menovej politiky na boj proti inflácii (napríklad zvyšovanie úrokových sadzieb) môžu súčasne prehĺbiť ekonomický pokles.
Vzťah medzi infláciou a investíciou je pre investorov kľúčový, keďže inflácia postupne znižuje reálnu hodnotu peňazí aj reálny výnos z investícií. Ak napríklad investícia prinesie nominálny výnos 5 % ročne, no inflácia v danom období dosiahne 4 %, reálne zhodnotenie investora je okolo 1 % (1.05 / 1.04 – 1 = 0.96%). Práve preto investori pri tvorbe portfólia zohľadňujú aj očakávanú infláciu a snažia sa voliť také triedy aktív, ktoré dokážu infláciu dlhodobo prekonávať alebo sa jej aspoň priblížiť, napríklad akcie, nehnuteľnosti alebo niektoré komodity. Naopak, dlhopisy s pevným kupónom môžu byť pri vysokej inflácii menej atraktívne, keďže ich reálny výnos sa znižuje, čo súvisí aj s tzv. úrokovým rizikom.