Úroková sadzba je percentuálne vyjadrenie ceny peňazí, teda toho, koľko stojí požičanie si finančných prostriedkov alebo naopak, koľko investor či sporiteľ získa za to, že svoje peniaze niekomu požičia či vloží do banky. Vyjadruje sa zvyčajne ako ročná percentuálna sadzba a používa sa naprieč celým finančným systémom – pri úveroch, hypotékach, sporiacich účtoch, ako aj pri dlhopisoch alebo iných dlhových nástrojoch. Výška úrokovej sadzby závisí od viacerých faktorov, napríklad od dĺžky splatnosti, miery rizika dlžníka či aktuálnej situácie na finančných trhoch.
Kľúčovým pojmom v tejto oblasti je základná úroková sadzba, ktorú stanovuje centrálna banka danej krajiny alebo menovej únie (napríklad Európska centrálna banka v prípade eurozóny). Táto sadzba slúži ako referenčný bod, od ktorého sa odvíjajú úrokové sadzby na komerčných úveroch, hypotékach či vkladoch. Ak centrálna banka základnú úrokovú sadzbu zvýši, zvyčajne to postupne vedie aj k rastu úrokových sadzieb v celej ekonomike, a naopak, jej zníženie vedie k poklesu sadzieb, čím zlacňuje financovanie a môže podporiť ekonomickú aktivitu.
Vývoj úrokových sadzieb je dôležitým ukazovateľom, ktorý investori aj domácnosti pozorne sledujú, keďže priamo ovplyvňuje náklady na úvery, výnosy zo sporenia aj správanie sa finančných trhov. Obdobia rastúcich úrokových sadzieb sú zvyčajne spojené so snahou centrálnych bánk tlmiť vysokú infláciu, zatiaľ čo klesajúce sadzby môžu signalizovať snahu podporiť spomaľujúcu sa ekonomiku. Zmeny úrokových sadzieb sa pritom neprejavujú len v bankovom sektore, ale majú širší dopad aj na ceny akcií, nehnuteľností a ďalších investičných aktív.
Vzťah medzi úrokovou sadzbou a dlhopismi patrí medzi základné princípy. Cena existujúcich dlhopisov sa totiž pohybuje opačným smerom než trhové úrokové sadzby. Keď sadzby rastú, cena už vydaných dlhopisov s nižším kupónom klesá, pretože sú menej atraktívne v porovnaní s novými emisiami, ktoré ponúkajú vyšší úrok. Naopak, keď úrokové sadzby klesajú, cena existujúcich dlhopisov zvyčajne rastie. Táto citlivosť ceny dlhopisu na zmeny úrokových sadzieb sa označuje ako úrokové riziko a je jedným z kľúčových faktorov, ktoré investori zohľadňujú pri výbere dlhopisov do svojho portfólia, spolu s ukazovateľom YTM (výnos do splatnosti).