Komerčná nehnuteľnosť

Kreditné riziko je riziko, že dlžník nebude schopný splniť svoje záväzky voči veriteľovi včas alebo vôbec, čo môže viesť k finančným stratám. Toto riziko sa môže vyskytnúť pri rôznych formách úverov a pôžičiek, ako sú firemné dlhopisy, osobné pôžičky alebo hypotekárne úvery. Kreditné riziko môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane finančnej stability dlžníka, jeho schopnosti generovať príjmy a vonkajších ekonomických podmienok. Na zmiernenie kreditného rizika veritelia často vykonávajú dôkladné hodnotenie bonity dlžníka a môžu požadovať kolaterál alebo vyššie úrokové sadzby ako kompenzáciu za zvýšené riziko.

Anglický pojem hedging znamená v preklade krytie alebo aj ochranu. V prostredí finančných trhov a investícií sa hedgingom myslí zabezpečenie proti riziku poklesu ceny aktíva, do ktorého investujeme. V praxi sa hedging aplikuje najčastejšie tak, že pokiaľ investor nakúpi (long) napr. ETF na S&P 500, teda špekuluje na rast ceny tohto podkladového aktíva a chce ho držať dlhodobo, otvorí si k tomu ešte opačnú pozíciu (short) napr. skrze futures kontrakty na S&P 500. vykryje zisk z druhej (short) pozície. Preto sa o hedgingu hovorí ako o istej forme poistenia – nie je totiž zadarmo, investor zaň platí formou určitých poplatkov, a teda si znižuje celkový možný výnos za to, že limituje riziko. K hedgingu investori najčastejšie používajú tzv. finančné deriváty (ako napr. už spomínané futures, opcie a pod.), ktoré majú nejakú priamu väzbu (pozitívnu či negatívnu koreláciu) s daným aktívom, do ktorého investor zainvestoval a ktoré si chce hedgingom zaistiť. Pri hedgingu je potrebné rozumieť tzv. delte. Tá totiž určuje, o koľko sa zmení cena daného derivátu, ktorý sme sa rozhodli využiť na hedging, keď sa zmení cena podkladového aktíva o jeden dolár.

Kvalifikovaný investor je osoba alebo inštitúcia, ktorá spĺňa špecifické finančné alebo odborné kritériá umožňujúce investovať do zložitejších alebo rizikovejších investičných produktov. Patria medzi ne napríklad hedgeové fondy, private equity fondy alebo niektoré realitné fondy.

Tieto kritériá zvyčajne zahŕňajú minimálnu výšku investície, veľkosť majetku, výšku príjmov alebo dostatočné investičné skúsenosti. Ich cieľom je zabezpečiť, aby investor rozumel rizikám spojeným s týmito typmi investícií.

Kvalifikovanými investormi môžu byť napríklad majetnejší jednotlivci, banky, investičné spoločnosti, penzijné fondy alebo iné finančné inštitúcie. Vďaka svojim skúsenostiam a finančným možnostiam majú prístup k širšej škále investičných príležitostí, ktoré nie sú bežne dostupné širokej verejnosti.

Tieto investičné príležitosti môžu prinášať vyšší potenciálny výnos, zároveň sú však často spojené s vyššou mierou rizika a nižšou likviditou.

Leverage, v preklade finančná páka, je nástroj, ktorý bežne používajú investori či obchodníci na burze. Páka je však rozšírená aj v ďalších oblastiach sveta financií, napr. v bankovníctve (nákup bytu na hypotéku je klasickým príkladom využitia finančnej páky). Ako napovedá príklad s hypotékou, vďaka finančnej páke môže človek využiť požičané na to, že finančná páka zvyšuje aj možnú stratu z investície.

V burzovom svete (napr. na Forexe alebo pri obchodovaní futures kontraktov) funguje finančná páka tak, že si investor otvorí pozíciu na danom inštrumente s pákou 1:10, 1:30 alebo 1:300. Vďaka páke nepotrebuje toľko vlastného kapitálu na otvorenie väčšej pozície – brokerovi stačí iba určitá marža (zostatok na účte) a zvyšok poskytne tomuto investorovi na páku. V praxi potom investor, ktorý využil páku 1:100, a ktorý špekuluje s rastom ceny aktíva, nakupuje toto aktívum v hodnote stonásobku blokovanej marže.

Finančná páka vo vyššie popísanom burozvnom/brokerskom svete tiež podlieha relatívne prísnej regulácii (nielen) európskych dohľadových a regulačných orgánov.

Zjednodušene povedané, likvidita je pojem, ktorý určuje, aké ľahké je zameniť nejakú vec za peniaze. Vo svete financií a investícií je touto pomyselnou vecou spravidla nejaké aktívum (napr. akcie či iný cenný papier, komodita a pod.) a likvidita tu určuje, aké ľahké je toto aktívum zameniť za peniaze bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo cenu daného aktíva. 

Môžeme konštatovať, že za vôbec najlikvidnejšie aktívum sa všeobecne považuje hotovosť, pretože ju možno prakticky okamžite použiť na platbu takmer čohokoľvek. Naopak za najmenej likvidné aktíva môžeme považovať akékoľvek špecializované zariadenie, ktoré sa bude skôr ťažko predávať, a to z najrôznejších dôvodov (dopyt je obmedzený kvôli vysokej cene, špecifickosti cieľovej skupiny, ktorá by tovar mohla dopytovať a pod.).

V burzovom prostredí sa potom môžeme stretnúť aj s pojmom trhová likvidita. Tá určuje, akú máme šancu na získanie súčasnej (skutočnej, trhovej) ceny pri spárovaní objednávok. K trhovo veľmi likvidným trhom môžeme zaradiť napríklad ropný trh a táto priaznivá trhová likvidita sa prejavuje tým, že medzi nákupnou a predajnou cenou nie je až taký veľký rozdiel (spread je teda spravidla nižší, ako napríklad pri menej likvidných trhoch typu platiny).

Medzi ďalšie pojmy spojené s likviditou a finančným svetom patrí tiež napr. účtovná likvidita, podľa ktorej sa v praxi meria, ako jednoducho je obchodná spoločnosť schopná splniť svoje záväzky.