Share deal

SICAV (z francúzskeho Société d'investissement à capital variable) je právna forma investičného fondu, ktorá sa v preklade označuje aj ako akciová spoločnosť s premenným základným kapitálom. Na rozdiel od bežnej akciovej spoločnosti, kde je základné imanie pevne stanovené, sa základný kapitál SICAV mení v závislosti od toho, koľko investorov do fondu práve vstupuje alebo z neho vystupuje. Ak noví investori nakupujú akcie fondu, kapitál sa zvyšuje, a naopak, pri spätnom odkupe akcií investormi sa znižuje. Táto flexibilita je jedným z hlavných dôvodov, prečo je SICAV obľúbenou formou pre podielové fondy a iné kolektívne investičné schémy v Európe. 

Čo je SICAV z pohľadu bežného investora, je v podstate alternatíva ku klasickému podielovému fondu, no s tým rozdielom, že investor pri kúpe SICAV fondu nekupuje podielový list, ale priamo akciu danej investičnej spoločnosti. Práva investora sú tak podobné ako pri klasických akciách – má nárok na podiel na majetku fondu zodpovedajúci počtu vlastnených akcií, pričom hodnota tejto akcie sa odvíja od aktuálnej hodnoty aktív vo fonde, teda od jeho NAV (Net Asset Value). 

Veľkou výhodou štruktúry SICAV je možnosť fungovať prostredníctvom viacerých podfondov v rámci jednej právnej entity ("umbrella" štruktúra). Každý podfond môže mať vlastnú investičnú stratégiu, zameranie na inú triedu aktív, región alebo mieru rizika, no zdieľa spoločnú administratívnu a právnu štruktúru materskej SICAV spoločnosti. Vďaka tomu môže investor v rámci jednej investičnej platformy jednoducho prechádzať medzi rôznymi podfondmi podľa svojich aktuálnych investičných cieľov, často za výhodnejších podmienok, než by dosiahol pri prechode medzi úplne samostatnými fondmi. 

SICAV fond je dnes bežnou formou najmä pri UCITS fondoch, ktoré podliehajú prísnej regulácii Európskej únie a poskytujú investorom vysokú úroveň ochrany a transparentnosti. Vďaka svojej flexibilnej štruktúre, možnosti podfondov a cezhraničnej dostupnosti v rámci EÚ patrí SICAV medzi najrozšírenejšie právne formy investičných fondov v Európe, a to naprieč rôznymi triedami aktív, od akciových a dlhopisových fondov až po realitné fondy alebo fondy kvalifikovaných investorov. 

SPAC (Special Purpose Acquisition Company) je spoločnosť vytvorená výlučne za účelom získania kapitálu prostredníctvom verejnej ponuky akcií (IPO), s cieľom neskôr vykonať fúziu alebo akvizíciu inej, už existujúcej súkromnej spoločnosti. SPAC nemá vlastné obchodné operácie ani produkty; slúži len ako nástroj na získanie financovania a na uvedenie cieľovej spoločnosti na burzu. SPAC sa často nazýva aj "prázdna schránka", pretože jeho jediným aktívom sú finančné prostriedky získané od investorov. Pre cieľové spoločnosti môže byť spojenie so SPAC rýchlejším a jednoduchším spôsobom, ako sa stať verejne obchodovanými.

Spread je rozdiel medzi cenou bid (najvyššia cena za ktorú je niekto ochotný aktívum kúpiť, teda cena za ktorú ho investor vie predať) a cenou ask (najnižšia cena za ktorú je niekto ochotný predať, teda cena za ktorú ho investor vie kúpiť). Označuje sa aj ako bid-ask spread a patrí medzi základné pojmy, s ktorými sa investor stretne pri obchodovaní na akomkoľvek trhu, či už ide o akcie, meny, alebo iné aktíva. 

Pre investora predstavuje spread v podstate skrytý náklad obchodovania. Ak by investor otvoril pozíciu a v tú istú chvíľu ju znovu zatvoril, práve o veľkosť spreadu by prerobil, cena aktíva by totiž musela najprv o túto sumu narásť, aby sa mu obchod aspoň vyrovnal. Výška spreadu pritom úzko súvisí s likviditou daného trhu. Pri veľmi likvidných aktívach, ako sú hlavné menové páry alebo populárne akcie, býva spread nízky, zatiaľ čo pri menej obchodovaných aktívach môže byť výrazne vyšší. 

Práve spread je aj jedným z hlavných spôsobov, akým brokeri zarábajú na sprostredkovaní obchodov, najmä pri produktoch, ktoré nemajú žiadny viditeľný transakčný poplatok. Investor teda za obchodovanie platí, len nie formou klasického poplatku, ale nepriamo, cez rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou. Pri výbere brokera je preto dobré sledovať nielen jeho oficiálny cenník, ale aj to, aké spready ponúka na konkrétne nástroje – vyšší spread totiž v praxi znamená vyššie celkové náklady na obchodovanie, aj keď to na prvý pohľad nemusí byť vidieť.

Startup je začínajúca firma s inovatívnym nápadom a vysokým rastovým potenciálom. Od bežnej novej firmy sa líši hlavne snahou rýchlo rozšíriť svoj produkt, službu alebo obchodný model na väčší trh a rásť výrazne rýchlejšie ako tradičné podnikanie.

Startupy často vznikajú okolo novej technológie, digitálnej služby alebo riešenia, ktoré menia zavedené postupy. V prvých rokoch ale obvykle nemajú stabilné príjmy ani dlhú históriu, a preto sa často financujú postupne. Na začiatku môžu využívať vlastné prostriedky zakladateľov, neskôr kapitál od anjelských investorov alebo fondov rizikového kapitálu, ktoré do firmy vstupujú výmenou za podiel.

Investície do startupov patria medzi rizikovejšie formy investovania. Mnoho projektov neuspeje, hodnota podielu môže výrazne kolísať a investícia býva dlho nelikvidná. Pokiaľ sa ale startupu podarí uspieť, napríklad vstupom na burzu alebo predajom väčšej spoločnosti, môže investorom priniesť nadpriemerné zhodnotenie.

S rastovým kapitálom pracujeme aj v rámci venture investícií WOOD & Company. Pomáhame prepájať firmy s potenciálom ďalšieho rastu s kapitálom, ktorý zodpovedá povahe venture investícií, teda vyššej miere rizika, dlhšiemu investičnému horizontu a nižšej likvidite.

Štátny dlhopis je dlhový cenný papier, ktorý vydáva štát s cieľom získať finančné prostriedky na financovanie svojich výdavkov, napríklad rozpočtového deficitu, verejných investícií alebo splácania staršieho dlhu. Kto kúpi štátny dlhopis, v podstate požičiava peniaze štátu na vopred stanovené obdobie, a to výmenou za pravidelné úrokové platby, tzv. kupón, a vyplatenie nominálnej hodnoty dlhopisu po uplynutí doby splatnosti. Štátne dlhopisy patria medzi dlhopisy s vyššou bonitou emitenta, keďže riziko, že vyspelý štát nesplatí svoj dlh, je vo väčšine prípadov nižšie než pri korporátnych emitentoch, čím dochádza aj k obmedzeniu kreditného rizika pre investora. 

Osobitným typom je sporiaci štátny dlhopis, ktorý je určený predovšetkým retailovým investorom a domácnostiam a dá sa kúpiť priamo od štátu, podobne ako klasický sporiaci produkt. Na rozdiel od bežných štátnych dlhopisov obchodovaných na finančnom trhu sa sporiace štátne dlhopisy zvyčajne nedajú voľne predávať pred splatnosťou. Investor ich spravidla drží až do konca ich životnosti, prípadný predčasný predaj je obmedzený alebo spojený so sankciou. Výmenou za túto nižšiu flexibilitu ponúkajú jednoduchý a bezpečný spôsob dlhodobého sporenia priamo od štátu, s kreditným rizikom obmedzeným na bonitu daného štátu, často aj s nižšou minimálnou investíciou než klasické dlhopisové emisie. 

Ďalšou špecifickou kategóriou sú protiinflačné dlhopisy, ktorých výnos (kupón alebo nominálna hodnota) je naviazaný na vývoj inflácie, najčastejšie prostredníctvom indexu spotrebiteľských cien. Ak inflácia rastie, rastie úmerne aj výnos, ktorý investor z dlhopisu získa. Vďaka tomu si udržiava reálnu hodnotu svojej investície aj v období rastúcich cien, keďže výplaty z dlhopisu kopírujú vývoj inflácie. Protiinflačné dlhopisy sú preto obľúbeným nástrojom najmä v obdobiach vyššej alebo ťažko predvídateľnej inflácie, keď klasické dlhopisy s pevným kupónom môžu investorovi priniesť nižší reálny výnos. 

Výnos štátnych dlhopisov závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od dĺžky splatnosti, aktuálnych úrokových sadzieb a vnímanej bonity daného štátu. Vo všeobecnosti platí, že dlhopisy s dlhšou splatnosťou nesú vyššie úrokové riziko, keďže ich cena je citlivejšia na zmeny úrokových sadzieb. Investori pri porovnávaní výnosov štátnych dlhopisov často sledujú aj ukazovateľ YTM (výnos do splatnosti), ktorý zohľadňuje nielen výšku kupónu, ale aj aktuálnu trhovú cenu dlhopisu. Štátne dlhopisy sa vďaka svojej relatívnej bezpečnosti a stabilite bežne využívajú aj ako súčasť diverzifikácie investičného portfólia, najmä u konzervatívnejších investorov alebo ako protiváha rizikovejších aktív, ako sú akcie.