Štátny dlhopis je dlhový cenný papier, ktorý vydáva štát s cieľom získať finančné prostriedky na financovanie svojich výdavkov, napríklad rozpočtového deficitu, verejných investícií alebo splácania staršieho dlhu. Kto kúpi štátny dlhopis, v podstate požičiava peniaze štátu na vopred stanovené obdobie, a to výmenou za pravidelné úrokové platby, tzv. kupón, a vyplatenie nominálnej hodnoty dlhopisu po uplynutí doby splatnosti. Štátne dlhopisy patria medzi dlhopisy s vyššou bonitou emitenta, keďže riziko, že vyspelý štát nesplatí svoj dlh, je vo väčšine prípadov nižšie než pri korporátnych emitentoch, čím dochádza aj k obmedzeniu kreditného rizika pre investora.
Osobitným typom je sporiaci štátny dlhopis, ktorý je určený predovšetkým retailovým investorom a domácnostiam a dá sa kúpiť priamo od štátu, podobne ako klasický sporiaci produkt. Na rozdiel od bežných štátnych dlhopisov obchodovaných na finančnom trhu sa sporiace štátne dlhopisy zvyčajne nedajú voľne predávať pred splatnosťou. Investor ich spravidla drží až do konca ich životnosti, prípadný predčasný predaj je obmedzený alebo spojený so sankciou. Výmenou za túto nižšiu flexibilitu ponúkajú jednoduchý a bezpečný spôsob dlhodobého sporenia priamo od štátu, s kreditným rizikom obmedzeným na bonitu daného štátu, často aj s nižšou minimálnou investíciou než klasické dlhopisové emisie.
Ďalšou špecifickou kategóriou sú protiinflačné dlhopisy, ktorých výnos (kupón alebo nominálna hodnota) je naviazaný na vývoj inflácie, najčastejšie prostredníctvom indexu spotrebiteľských cien. Ak inflácia rastie, rastie úmerne aj výnos, ktorý investor z dlhopisu získa. Vďaka tomu si udržiava reálnu hodnotu svojej investície aj v období rastúcich cien, keďže výplaty z dlhopisu kopírujú vývoj inflácie. Protiinflačné dlhopisy sú preto obľúbeným nástrojom najmä v obdobiach vyššej alebo ťažko predvídateľnej inflácie, keď klasické dlhopisy s pevným kupónom môžu investorovi priniesť nižší reálny výnos.
Výnos štátnych dlhopisov závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od dĺžky splatnosti, aktuálnych úrokových sadzieb a vnímanej bonity daného štátu. Vo všeobecnosti platí, že dlhopisy s dlhšou splatnosťou nesú vyššie úrokové riziko, keďže ich cena je citlivejšia na zmeny úrokových sadzieb. Investori pri porovnávaní výnosov štátnych dlhopisov často sledujú aj ukazovateľ YTM (výnos do splatnosti), ktorý zohľadňuje nielen výšku kupónu, ale aj aktuálnu trhovú cenu dlhopisu. Štátne dlhopisy sa vďaka svojej relatívnej bezpečnosti a stabilite bežne využívajú aj ako súčasť diverzifikácie investičného portfólia, najmä u konzervatívnejších investorov alebo ako protiváha rizikovejších aktív, ako sú akcie.