Financie a investície 37 rokov od „Nežnej“. Ako sú na tom Slováci v porovnaní s obyvateľmi ostatných postkomunistických krajín?

Ako vyzeral svet financií pred revolúciou?

Prístup k finančným službám pred rokom 1989 nebol taký jednoduchý ako dnes. Na trhu pôsobilo len niekoľko štátnych bánk a Československo bolo predovšetkým hotovostnou ekonomikou. Ľudia dostávali mzdy a platili účty v hotovosti. Výnimkou boli sporožírové účty, ktoré sa postupne využívali aj na bezhotovostné platby, napríklad za nájomné, telefón či poistné. Základným sporiacim produktom boli vkladné knižky, prostredníctvom ktorých si ľudia odkladali peniaze a vytvárali finančnú rezervu. Prvý bankomat nainštalovala Slovenská štátna sporiteľňa až v roku 1989, čím sa začala postupná cesta k modernejším bankovým službám.

Od každodenných platieb až po investovanie. Aké možnosti máme dnes?

Dnešná správa osobných financií je neporovnateľne jednoduchšia a dostupnejšia než pred rokom 1989. Dominuje bezhotovostný platobný styk. Bežné účty sa stali samozrejmosťou - dostávame na ne výplatu, platíme z nich už takmer všetko prostredníctvom platobných kariet, využívame elektronické bankovníctvo a hotovosť si vyberáme z bankomatov. Výrazne nám uľahčili správu financií aj smartfóny, vďaka ktorým ich máme prakticky neustále pod kontrolou. Rozšírila sa tiež ponuka sporiacich produktov. Okrem termínovaných vkladov a sporiacich účtov môžu ľudia využiť napríklad stavebné sporenie či investičné životné poistenie.

Ešte výraznejšie sa rozšírili možnosti zhodnocovania finančných prostriedkov. Kým pred revolúciou bolo prioritou najmä uchovať úspory, dnes majú Slováci k dispozícii široké spektrum možností ako ich zhodnotiť prostredníctvom rôznych investičných nástrojov. Medzi tradičné možnosti patria investície do zlata, akcií a dlhopisov. Dlhodobo etablovaným nástrojom sú aj podielové fondy, v rámci ktorých si čoraz väčšiu pozornosť získavajú realitné fondy. V posledných rokoch sa na trhu výraznejšie presadili aj tzv. ETF (Exchange Traded Funds) a kryptomeny. Otázka tak už nestojí iba na tom, ako si peniaze odložiť, ale aj na tom, ako ich vhodne zhodnocovať.

Dokázali Slováci využiť 37 rokov finančnej slobody? Ako sa zmenil ich prístup k investovaniu?  

Možnosti spravovania a zhodnocovania peňazí sa nepochybne za posledných 37 rokov rozšírili. To, do akej miery ich slovenské domácnosti využívajú, však naznačuje, že v oblasti investovania máme stále priestor na zlepšenie.

Finančné aktíva slovenských domácností boli v roku 2025 evidované na úrovni takmer 127 mld. eur. Avšak významnú časť z nich naďalej tvorila hotovosť a bankové účty. Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu ide približne o 44 % celkových finančných aktív slovenských domácností, čomu zodpovedá 55,4 mld. eur. Na zainvestované finančné aktíva pripadalo 33,9 mld. eur, teda 27 % celkových finančných aktív. Zahŕňajú dlhové cenné papiere, akcie, ostatné majetkové účasti a podiely v investičných fondoch. Spomínaný podiel sa za posledné desaťročie zvýšil iba minimálne.

V porovnaní s viacerými ekonomikami EÚ slovenské domácnosti využívajú investičné možnosti v menšej miere. Vo väčšine európskych krajín dlhodobo investície prevažujú nad hotovosťou a vkladmi. Raritou nie sú ani ekonomiky, v ktorých investičné nástroje tvoria polovicu z celkových finančných aktív domácností. 

Ako sú na tom Slováci v porovnaní s ostatnými postkomunistickými krajinami EÚ?

Slovensko nie je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá po roku 1989 prešla zásadnou politickou a ekonomickou transformáciou. Podobnú historickú skúsenosť má ďalších desať členských štátov, ktoré dnes spolu so Slovenskom tvoria skupinu postkomunistických krajín EÚ. Ide o susedné Česko, Maďarsko, Poľsko, ale i o Bulharsko a Rumunsko, či krajiny, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu (Estónsko, Lotyšsko a Litva) alebo Juhoslávie (Chorvátsko a Slovinsko). 

Ich porovnanie ponúka zaujímavý pohľad na to, ako sa za uplynulých 37 rokov vyvíjal prístup domácností k financiám a investovaniu. Avšak netreba zabúdať na fakt, že hoci tieto krajiny vychádzali z podobných historických pomerov, ich ekonomický vývoj aj finančné návyky sa formovali počas uplynulých dekád odlišne. 

Viac ako 50 % finančných aktív domácností tvoria zainvestované finančné aktíva v Estónsku, Maďarsku a Českej republike. V Lotyšsku dosahuje ich podiel približne 40 % a prevyšuje podiel hotovosti a bankových vkladov. V Slovinsku, Chorvátsku, Bulharsku a Rumunsku sú obe zložky finančného majetku zastúpené v približne rovnakej miere. Slovensko a Poľsko sa v porovnaní s ostatnými postkomunistickými krajinami EÚ vyznačujú nielen najvyšším podielom finančných aktív domácností v hotovosti a na bankových vkladoch, ale aj najväčším rozdielom medzi touto zložkou a zainvestovanými finančnými aktívami.

Čo nám bráni investovať viac a ako tomu pomôcť?

„Prečo Slováci neinvestujú vo väčšej miere?“ prinášajú výsledky prieskumu spoločnosti IPSOS, ktoré hovoria o šiestich najčastejších bariérach. Ide najmä o nedostatok peňazí, strach z rizika straty peňazí či obavy z nedostatku znalostí. Dobrou správou je, že pre každú z bariér existuje riešenie, ako ju prekonať a začať investovať. Väčšina prekážok totiž nie je ani tak o tom, že by ľudia nechceli investovať, skôr len nevedia, ako ich prekonať a urobiť prvý krok a jednoducho začať.