6 najčastejších bariér, prečo Slováci neinvestujú. Ako ich prekonať?


6 najčastejších bariér, prečo Slováci neinvestujú. Ako ich prekonať?

Záujem Slovákov o investovanie v posledných rokoch rastie. Avšak v hotovosti či na účtoch v bankách stále držia zbytočne vysoké objemy peňazí, až 43 % zo všetkých finančných aktív slovenských domácností. Podľa výsledkov prieskumu IPSOS realizovaného pre investičnú platformu Portu zatiaľ neinvestuje takmer 42 % Slovákov, pričom 22 % to ani  nemá v pláne. Investovanie je pritom jediná možnosť, ako ochrániť finančné prostriedky pred infláciou a zhodnotiť ich. Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, sa vo svojej aktuálnej analýze venovala 6 najčastejším bariéram, prečo Slováci neinvestujú. Zároveň približuje, ako tieto prekážky odstrániť a zvýšiť investičnú aktivitu slovenských domácností.  

V analýze sa dozviete:

  • Koľko Slovákov neinvestuje a ani to nemá v pláne?

  • Aké sú rozdiely v investičnej (ne)aktivite podľa pohlavia, veku či regiónu?

  • Aké sú najčastejšie bariéry Slovákov, prečo neinvestovať?

  • Ako ich odstrániť a zvýšiť investičnú aktivitu slovenských domácností?


Podľa najaktuálnejších dát Eurostatu majú slovenské domácnosti aj naďalej zbytočne veľa peňazí v hotovosti alebo na účtoch v bankách, vlani až 43 % z ich celkových finančných aktív. A hoci sa podiel investícií v posledných rokoch postupne zvyšuje, vlani na úrovni 27 %, za európskym priemerom naďalej výrazne zaostávame. 

Zaujímavé výsledky o investičnej aktivite Slovákov a Sloveniek priniesol prieskum spoločnosti IPSOS pre investičnú platformu Portu. Pravidelne každý mesiac investuje 38,0 % respondentov, ďalších 19,5 % investuje nepravidelne. Spomedzi opýtaných 19,7 % síce neinvestuje, ale má to v pláne. Avšak pomerne vysoký podiel na úrovni 22,0 % predstavujú tí Slováci, ktorí neinvestujú a ani to nemajú v pláne.

Ako (ne)investujeme na Slovensku podľa veku, pohlavia či regiónu

POHLAVIE: Slovenky investujú v menšej miere ako Slováci.

VEK: Vyššiu investičnú aktivitu vykazujú ľudia vo veku 27 až 44 rokov. Naopak, najviac neinvestujúcich Slovákov a Sloveniek je vo vekovej kategórii od 45 do 65 rokov. Aj mladí vo veku 18 až 26 rokov zatiaľ investujú v menšej miere, avšak až 30 % z nich má v pláne začať.

REGIÓNY: Najväčší apetít po investovaní majú obyvatelia Bratislavského a Trenčianskeho kraja. V týchto regiónoch investujú takmer dve tretiny respondentov. Naopak, najmenší podiel investujúcich je evidovaný  Nitrianskom kraji.

PRÍJMY a VZDELANIE: S vyšším vzdelaním a vyššími príjmami ide ruka v ruke aj vyšší podiel investorov.

Čo rozhoduje o tom, že Slováci neinvestujú?

Na základe výsledkov prieskumu IPSOS poznáme najčastejšie bariéry, prečo Slováci a Slovenky neinvestujú. Prekážkou s najväčším podielom je nedostatok voľných prostriedkov, ktorý označilo až 45,6 % spomedzi neinvestujúcich respondentov. Nasledovali strach z rizika straty peňazí s podielom 32,5 % a strach z toho, že investovaniu dostatočne nerozumejú s podielom 22,0 %. Strach z podvodu ako dôvod neinvestovania uviedlo 17,3 % opýtaných. Spomedzi neinvestujúcich by 11,6 % aj začalo investovať, len sa nevedia rozhodnúť, ktorého poskytovateľa si zvoliť. Investovanie nepovažuje za potrebné 6,9 % opýtaných.

6 najčastejších bariér, prečo Slováci neinvestujú. Ako ich prekonať?

Dobrou správou je, že pre každú zo spomenutých bariér existuje riešenie, ako ju prekonať a začať investovať. Väčšina prekážok totiž nie je ani tak o tom, že by ľudia nechceli investovať, skôr len nevedia, ako ich prekonať a urobiť prvý krok.

Ako odstrániť 6 najčastejších bariér, kvôli ktorým Slováci neinvestujú? 

1. Keď nemám dostatok voľných finančných prostriedkov...

Na to, aby sme začali investovať, nepotrebujeme mať jednorazovo veľkú sumu peňazí. Začať sa dá aj menšími pravidelnými sumami, napríklad vo výške niekoľkých desiatok eur mesačne. Pre tento spôsob zhodnocovania sú vhodné napríklad investičné platformy, ktoré i začínajúceho investora dokážu celým procesom investovania jednoducho a zrozumiteľne previesť. Práve pravidelné investovanie umožňuje zhodnocovať peniaze postupne a zároveň si vytvoriť finančný návyk. 

Skôr, ako začnete investovať, urobte si poriadok v rodinnom rozpočte. Mesačné príjmy, ale predovšetkým výdavky, by mali mať svoje miesto v tabuľke alebo aplikácii. Vďaka tomu môžete odhaliť úniky vo výške 10 až 15 % mesačného rozpočtu. Tieto peniaze, alebo časť z nich, môžete následne použiť na tvorbu finančnej rezervy. Odporúča sa mať takúto rezervu v rozpätí 3- až 6-mesačných spotrebných výdavkov. Ide o nevyhnutný krok predtým, než sa pustíte do investovania. 

2. Keď sa bojím rizika straty peňazí...

Každé investovanie prináša určité riziko a hodnota investície môže v určitom čase aj klesať. Investor však dokáže mieru rizika ovplyvniť tým, do čoho investuje, ako dlho investuje a ako svoje peniaze rozloží. Správne diverzifikované portfólio a dlhší investičný horizont zmiernňujú vplyv krátkodobých výkyvov. Dôležité je preto nevyberať investíciu iba podľa očakávaného výnosu, ale aj podľa rizika, ktoré je investor ochotný podstúpiť. 

3. Keď sa bojím, že tomu nerozumiem...

Investovanie rozhodne nie je iba pre finančných expertov. Základom je dosahovať určité vedomosti a zručnosti v oblasti investícií a pochopiť niekoľko kľúčových vecí, a to ako investícia funguje, aké riziko prináša, aké sú poplatky a na ako dlho peniaze investujem. Dôležitú rolu tak zohráva vzdelávanie v tejto oblasti či získavanie relevantných informácií z kvalitných zdrojov. 

Pravdou však je, že investičná gramotnosť Slovákov nie je postačujúca. S tým pochopiteľne súvisí i fakt, že v otázkach investovania si príliš neveríme. Podľa výsledkov Indexu investičnej gramotnosti (z dielne investičnej platformy Portu) úroveň znalostí Slovákov dokonca z roka na rok klesá a najslabšie výsledky vykazujú mladí vo veku 18 až 26 rokov. Schopnosť efektívne pracovať s peniazmi je nevyhnutnou životnou zručnosťou. Tá sa však nadobúda postupne a preto je dôležité začať viesť deti k efektívnemu zaobchádzaniu s peniazmi a investovaniu čo najskôr. Toto všetko by sme ale nemali nechávať iba na školu. Práve rodičia sú podľa OECD dôležitým vzorom finančných či investičných návykov detí. 

4. Keď mám strach z podvodu...

S rastúcim záujmom Slovákov o investovanie pribúda aj počet investičných podvodov, ktoré sú čoraz sofistikovanejšie. Podvodníci dnes využívajú sociálne siete, falošné webové stránky, telefonáty či dokonca umelú inteligenciu na vytváranie dôveryhodne pôsobiacich reklám a videí. Strach z podvodu je tak opodstatnený.

Základom ochrany je overiť si, s kým človek uzatvára zmluvu, či má spoločnosť potrebné oprávnenie a kam posiela svoje peniaze. Tzv. „red flags“ alebo varovnými signálmi, pri ktorých by sme mali okamžite spozornieť, sú tlak na rýchle rozhodnutie, garancia vysokých výnosov bez rizika, ak si spoločnosť nedokážeme overiť alebo ak sa od nás žiadajú prihlasovacie údaje či vzdialený prístup k zariadeniu.  

„Investičný checklist“ alebo „Skôr ako investujete, overte si týchto 7 vecí“

  • Je ponuka reálna alebo sľubuje vysoké výnosy bez rizika?

  • Overil(a) som si spoločnosť a jej oprávnenie poskytovať investičné služby?

  • Rozumiem tomu, do čoho investujem, aj aké sú riziká?

  • Mal(a) som dostatok času na rozhodnutie a necítim sa pod tlakom?

  • Prečítal(a) som si predzmluvné informácie a zmluvu?

  • Posielam peniaze na účet oprávnenej spoločnosti?

  • Nezdieľam svoje prihlasovacie údaje, autorizačné kódy ani neposkytujem vzdialený prístup k svojmu zariadeniu?

Zdroj: analýza WOOD & Company 8 rád, ako nenaletieť podvodníkom a investovať so spoľahlivým partnerom

5. Keď chcem začať, len sa neviem rozhodnúť, ktorého poskytovateľa zvoliť...

Pri výbere spoločnosti by nemala rozhodovať iba značka, reklama či očakávaný výnos. Najskôr si overte, komu svoje peniaze zverujete, či má potrebné oprávnenie na poskytovanie investičných služieb a kto na jeho činnosť dohliada. Dôležité je tiež vedieť, do čoho idete investovať, aké sú poplatky, podmienky či riziká spojené s investíciou a ako bude s vašimi peniazmi nakladané. Ak si človek nie je istý, môže si porovnať viacero spoločností a pred rozhodnutím sa poradiť s odborníkom alebo s niekým, komu dôveruje.

6. Keď nepovažujem investovanie za potrebné...

Slovenské domácnosti držia až 43 % svojich finančných aktív v hotovosti alebo na účtoch v bankách. Mať finančnú rezervu v banke je samozrejme nevyhnutné. Ak ale nechávame ležať na účtoch zbytočne vysoké sumy peňazí, ich kúpna sila klesá. Rast cien tovarov a služieb totiž dlhodobo prevyšuje úročenie bežných účtov či termínovaných vkladov. Dlhodobým riešením na boj s infláciou či na efektívne zhodnocovanie finančných prostriedkov je investovanie. Otázkou teda nie je iba „prečo investovať?“, ale aj „koľko ma bude stáť, ak svoje peniaze dlhodobo investovať nebudem?“

Prečo si nestačí sporiť iba na účte či termínovanom vklade? Pri investovaní hrá kľúčovú rolu efekt zloženého úročenia a čas.

PRÍKLADY: Predstavme si, že rodič odkladá dieťaťu 20 alebo 50 eur mesačne. Pri sporení počítajme s úrokom 2 % p.a. (ročne), pri investovaní s priemerným výnosom 7 % p.a. V niektorých prípadoch pôjde o časový horizont 20 rokov, inde iba o 10 rokov. Ako sa môže výsledná suma v jednotlivých prípadoch líšiť?

  • Investujeme 50 eur mesačne počas 20 rokov pri priemernom výnose 7 % p.a. = výsledná suma približne 26,0 tis. eur 

  • Investujeme 50 eur mesačne počas 10 rokov pri priemernom výnose 7 % p.a. = výsledná suma približne 8,7 tis. eur 

  • Investujeme 20 eur mesačne počas 20 rokov pri priemernom výnose 7 % p.a. = výsledná suma približne 10,4 tis. eur  

  • Sporíme 50 eur mesačne počas 20 rokov pri úroku 2 % p.a. = výsledná suma približne 14,7 tis. eur 

Čo nám tieto príklady a ich výsledky ukazujú? Pri investovaní je dôležitý nielen výnos, ale aj čas. Čím dlhšie majú peniaze možnosť pracovať a zhodnocovať sa, tým väčší môže byť výsledný efekt. Na začiatku pritom nemusí ísť o veľké sumy. Aj menšia pravidelná investícia môže pri dlhšom časovom horizonte priniesť zaujímavé zhodnotenie.

6 bariér, prečo neinvestujeme a 6 spôsobov, ako ich prekonať

  • Nedostatok peňazí → je potrebné urobiť si poriadok v rodinnom rozpočte, vytvoriť si finančnú rezervu a začať pravidelne investovať s nižšou sumou peňazí

  • Strach z rizika → je potrebné naučiť sa rozkladať riziko, t.j. diverzifikovať

  • Nedostatok znalostí → je potrebné vzdelávať sa a získavať informácie z kvalitných zdrojov

  • Strach z podvodu → je potrebné overovať

  • Neistota pri výbere → je potrebné porovnávať a poradiť sa 

  • Pocit, že investovať netreba → je potrebné uvedomiť si vplyv inflácie, času a zloženého úročenia

Avšak na všetky vyššie spomenuté bariéry existuje ešte jedna spoločná odpoveď, ktorou je kvalitný odborník. Nechať si poradiť od odborníka rozhodne nie je hanbou a na Slovensku to tak robí aj drvivá väčšina skúsených kvalifikovaných investorov. Vyše 90 % spomedzi nich sa pri investovaní rozhoduje najmä podľa odporúčaní wealth manažéra.

Podľa čoho spoznať kvalitného wealth manažéra?

  • K správe majetku pristupuje komplexne a podieľa sa na tvorbe dlhodobej investičnej stratégie klienta. Buduje s ním dlhodobý osobný vzťah založený na dôkladnom poznaní jeho finančnej situácie, investičných cieľov, životnej etapy a dlhodobých plánov.

  • Pozerá sa na majetok klienta ako na celok. Zohľadňuje nielen finančné investície, ale aj ďalšie aktíva, podnikateľskú činnosť či celkovú majetkovú situáciu.

  • Dokáže klientovi pomôcť pri plánovaní medzigeneračného prenosu majetku a nástupníctva, ako aj pri správe financií po významných životných alebo podnikateľských udalostiach, napríklad po dedičstve alebo predaji firmy.

  • Diverzifikuje klientovo portfólio a pri jeho zostavovaní dokáže odporučiť aj kvalitné investičné produkty iných spoločností, ak sú v najlepšom záujme klienta.

  • Okrem štandardných investičných nástrojov vie do portfólia zaradiť aj unikátne investičné príležitosti, ktoré bežne nie sú dostupné širokej verejnosti.

Kontakt pre médiá:


Eva Sadovská, analytička WOOD & Company

Tel.: + 421 918 761 615

E-mail: [email protected]