Viac obnoviteľných zdrojov energie, väčšia potreba batériových úložísk. Priestor pre investorov rastie

Európa stojí pred úlohou zabezpečiť dostatok dostupnej a spoľahlivej energie a zároveň znižovať závislosť od fosílnych palív a externých dodávok. Odpoveďou je výraznejší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. S ich rastúcim podielom však zároveň narastá význam toho, ako vyrobenú elektrickú energiu efektívne a bezpečne uskladniť a zabezpečiť jej dostupnosť v čase, keď je potrebná.

„Zelenými“ lídrami v EÚ sú severské ekonomiky Švédsko, Fínsko a Dánsko

Európska únia má v prípade využívania zelenej energie do roku 2030 jasný cieľ. Minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii je stanovený pre spomínaný rok na úrovni 42,5 %. 

Podľa dát Eurostatu je táto méta aktuálne realitou iba v prípade piatich ekonomík EÚ. Drvivá väčšina, až 19 krajín z EÚ, mala v roku 2024 podiel OZE pod 30 %. Hoci podiel zelenej energie naprieč krajinami starého kontinentu rastie, potreba ďalších masívnych investícií do OZE infraštruktúry je nevyhnutná. 

Krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 62,8 % je Švédsko. Vysoký podiel OZE evidovala táto severská ekonomika najmä v prípade hrubej spotreby elektriny (88,1 %). Nasleduje Fínsko s celkovým podielom 52,1 %, v prípade elektriny išlo o 54,3 %. Top trojku „najzelenších“ krajín uzatvára Dánsko s podielom OZE na úrovni 46,5 %. V prípade spotreby elektrickej energie bol vykázaný podiel 79,7 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu o využívaní OZE za rok 2024 pre všetky ekonomiky EÚ.

V prvej desiatke figurujú a nadpriemerné podiely dosahujú aj krajiny strednej a východnej Európy (CEE región) ako napríklad Lotyšsko, Estónsko, Litva, Chorvátsko či Rumunsko. Tieto štáty aj napriek podobnej transformačnej histórii ako Slovensko výrazne predbehli našu krajinu vo využívaní OZE.

Únia ako celok dosiahla v roku 2024 podiel OZE na úrovni 25,2 % (v prípade elektriny 47,5 %). Naopak, najnižšie podiely vykázali Belgicko a Luxembursko, v prípade ktorých podiel OZE v roku 2024 nepresiahol hranicu 15 %.

V prípade Slovenska bol v roku 2024 vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 18,1 %. Tento podiel sám o sebe patrí medzi najnižšie v EÚ a aj z dlhodobého hľadiska možno hovoriť iba o veľmi pomalom napredovaní. V rokoch 2019 až 2023 totiž Slovensko dosiahlo len o niečo nižšie podiely v rozpätí 16,9 - 17,5 %.

Rozvoj OZE prináša nové výzvy pre stabilitu energetickej siete. Kľúčovými sa stávajú batériové úložiská

Európska energetika prechádza výraznou transformáciou, ktorú poháňa zmenená geopolitická situácia, tlak na dekarbonizáciu a rastúci dopyt po elektrine. „Spotrebu elektrickej energie zvyšuje rozvoj elektromobility, dátových centier a cloudových služieb, využívanie tepelných čerpadiel či pokračujúca elektrifikácia priemyslu a výroba vodíka. Do roku 2050 sa tak predpokladá dvojnásobne vyšší dopyt po elektrickej energie ako v súčasnosti. Zároveň sa pre Európu stáva čoraz dôležitejšia bezpečnosť dodávok a energetická sebestačnosť, a teda schopnosť pokryť rastúci dopyt vlastnou výrobou elektriny,“ vysvetľuje Robert Doucha, ktorý vedie Renewables podfond spoločnosti WOOD & Company. 

Súčasťou tejto transformácie je pokračujúci odklon od uhlia a ďalších fosílnych palív a rastúci podiel OZE, najmä fotovoltiky a veternej energie. Ich rozvoju nahrávajú klesajúce investičné a prevádzkové náklady, relatívne rýchla výstavba, štátna podpora či rozvoj trhu s dlhodobými zmluvami na dodávku elektriny (PPA). OZE tak získavajú v európskom energetickom mixe čoraz významnejšie miesto.

Rast podielu OZE však zároveň prináša novú výzvu pre stabilitu elektrizačnej sústavy. „Tak napríklad výroba z vetra a slnka závisí od počasia. V čase, keď nesvieti slnko alebo nefúka vietor, môže byť potrebné zapojiť iné, často nákladnejšie zdroje. A naopak, pri nadbytku výroby sa môžu objavovať aj záporné ceny elektriny. Práve batériové úložiská sú aktuálne najefektívnejším riešením na vyrovnanie rozdielu medzi ponukou a dopytom po elektrine, čím podporujú stabilitu siete a ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov. Bez batérií nemôžeme budovať viac zdrojov obnoviteľnej energie,“ hovorí Robert Doucha.