NOI

Nominálna hodnota, nazývaná aj menovitá hodnota, je pôvodná hodnota cenného papiera uvedená priamo na ňom alebo v jeho emisných podmienkach, ktorá sa nemení bez ohľadu na to, ako sa cenný papier neskôr obchoduje na trhu. Používa sa najmä pri akciách a dlhopisoch, no jej význam sa pri oboch typoch cenných papierov mierne líši. 

Nominálna hodnota akcie predstavuje podiel, ktorý daná akcia predstavuje na základnom imaní spoločnosti, a slúži skôr na účtovné a právne účely než na určenie jej skutočnej trhovej ceny. Nominálna hodnota dlhopisu má naopak praktickejší význam – ide o sumu, ktorú emitent investorovi vyplatí späť pri splatnosti dlhopisu, a zároveň slúži ako základ na výpočet kupónu, teda pravidelnej úrokovej platby. 

Porovnanie nominálnej a trhovej hodnoty je dôležité najmä pri dlhopisoch, keďže ich trhová cena sa počas doby držania môže od nominálnej hodnoty odchyľovať – rastie alebo klesá napríklad v závislosti od zmien úrokových sadzieb na trhu. Ak sa dlhopis obchoduje pod nominálnou hodnotou, hovoríme, že sa obchoduje s diskontom, ak nad ňou, obchoduje sa s prémiou. Bez ohľadu na aktuálnu trhovú cenu však emitent pri splatnosti vždy vyplatí presne nominálnu hodnotu dlhopisu.

Opcie sú finančné deriváty, ktoré dávajú svojmu držiteľovi právo – ale nie povinnosť – kúpiť alebo predať určité akcie alebo iné aktívum za vopred dohodnutú cenu, a to do stanoveného dátumu. Pri opciách európskeho typu možno právo uplatniť len v deň vypršania, pri opciách amerického typu kedykoľvek do tohto dátumu. Práve v tom je hlavný rozdiel oproti iným derivátom, ako sú napríklad futures kontrakty – tam musia obe strany obchod dodržať, kým pri opciách sa držiteľ môže slobodne rozhodnúť, či svoje právo využije, alebo nie. Investori opcie využívajú buď na špekuláciu, teda snahu zarobiť na očakávanom pohybe ceny, alebo na hedging, teda zabezpečenie svojich existujúcich investícií proti nečakaným výkyvom. 

Existujú dva základné typy opcií – call opcia a put opcia. Call opciu si investor kúpi vtedy, keď očakáva, že cena daného aktíva porastie – opcia mu totiž dáva právo kúpiť ho neskôr za vopred dohodnutú realizačnú cenu, ktorá sa preňho stane výhodnou, ak trhová cena aktíva stúpne nad ňu. Put opcia funguje presne naopak: dáva investorovi právo predať aktívum za dohodnutú cenu, a preto sa hodí vtedy, keď očakáva pokles ceny, alebo si chce jednoducho poistiť svoje portfólio pred stratou. 

Za toto právo platí kupujúci opcie predávajúcemu tzv. opčnú prémiu – v podstate ide o cenu, ktorú si investor musí zaplatiť za možnosť neskôr sa rozhodnúť, či opciu využije. Výška tejto prémie závisí najmä od toho, ako je aktuálna cena aktíva vzdialená od dohodnutej ceny, koľko času ešte do vypršania opcie ostáva, a od toho, akú volatilitu dané aktívum vykazuje, teda ako veľmi jeho cena v čase kolíše. Veľkou výhodou pre kupujúceho opcie je, že jeho maximálna možná strata je vždy len vo výške zaplatenej prémie – nemôže teda prísť o viac, aj keby sa trh vyvinul úplne opačne, než čakal. 

Naopak, ten, kto opciu predáva (tzv. vypisovateľ opcie), môže pri nepriaznivom vývoji trhu prísť o výrazne viac, teoreticky aj o neobmedzenú sumu. Práve preto sú opcie považované za pokročilejší investičný nástroj a bežne ich využívajú skôr skúsenejší investori, inštitucionálni investori alebo profesionálni správcovia portfólia, ktorí prostredníctvom nich riadia riziko alebo sa snažia zvýšiť výnos svojej investičnej stratégie. 

Skratka OTC sa bežne používa v burzovom (brokerskom) prostredí a predstavuje anglické súslovie over-the-counter. V praxi sa jedná o decentralizovaný trh, kde sa stretáva ponuka a dopyt jednotlivých obchodníkov či investorov. Tí spolu obchodujú s cennými papiermi, prípadne inými finančnými inštrumentmi a produktmi. V dnešnej dobe účastníci tohto decentralizovaného trhu robia svoje rozhodnutia spravidla prostredníctvom moderných technologických a komunikačných nástrojov, ako sú telefóny, e-maily či špecializované obchodné platformy. Mnoho transakcií sa dnes vykonáva online práve týmto spôsobom, čo platí najmä pre retailových obchodníkov a investorov.

Pre OTC trhy je charakteristické aj to, že majú svojho dílera, tzv. tvorcu trhu (často označovaným anglickým súslovím market maker), ktorý obchody vysporiadava a zaisťuje ďalšie nutné procesy v pozadí (od zaistenia likvidity a cenových kotácií, cez IT infraštruktúru až po nutný regulačný rámec a pod.). Treba však povedať, že OTC trhy sú spravidla menej transparentné a menej regulované v porovnaní s klasickými burzami – môžu tu totiž prebiehať transakcie bez toho, aby bolo ostatným známe, pri akej cene k nim skutočne došlo.

Otvorený podielový fond je typ investičného fondu, ktorý umožňuje investorom kupovať a predávať podiely v podstate kedykoľvek. Tento typ fondu neobmedzuje počet podielov, ktoré môžu byť emitované, a jeho cena je pravidelne aktualizovaná na základe hodnoty aktív fondu, zvyčajne na konci obchodného dňa. Otvorené podielové fondy poskytujú investorom flexibilitu, likviditu a prístup k diverzifikovanému portfóliu rôznych investícií. Sú riadené profesionálnymi správcami fondu, ktorí sa starajú o investičnú stratégiu a výber aktív.

Podiel je jednotka vlastnictva v investičnom fonde alebo spoločnosti. V prípade investičných fondov, podiel predstavuje časť celkového majetku fondu, ktorý patrí investorovi. Hodnota podielu sa mení v závislosti od výkonnosti fondu a hodnoty jeho aktív. V prípade akcií spoločnosti, podiel označuje vlastnícky podiel v spoločnosti, ktorý poskytuje akcionárovi právo podieľať sa na jej ziskoch (napríklad vo forme dividend) a hlasovať na valných zhromaždeniach.