Rast obnoviteľných zdrojov energie zvyšuje potrebu batériových úložísk. Stávajú sa tak perspektívnou investičnou príležitosťou


Rast obnoviteľných zdrojov energie zvyšuje potrebu batériových úložísk. Stávajú sa tak perspektívnou investičnou príležitosťou

Európa prechádza v súčasnosti výraznou energetickou transformáciou. Okrem zelených cieľov ide hlavne o zachovanie konkurencieschopnosti, budovanie energetickej nezávislosti a garantovanie bezpečnosti dodávok energie. Naplnenie ambícií a potrieb EÚ si vyžaduje výraznejšie investície do obnoviteľných zdrojov energie (OZE) - ročne 100 GW nových kapacít spolu za približne 100 mld. eur. S výrazným nárastom OZE rastie aj potreba bezpečného a efektívneho skladovania energie. Do roku 2030 sa preto očakáva najmenej štvornásobný nárast kapacity batériových úložísk. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, do akej miery sa obnoviteľné zdroje energie využívajú v EÚ či v SR, aký progres v posledných rokoch zaznamenáva výstavba batériových úložísk, ale aj na to, prečo práve investície do nich sú jedinečnou investičnou príležitosťou.

V analýze sa dozviete:

  • Ktoré krajiny EÚ dominujú vo využívaní OZE a ako je na tom Slovensko?
  • Koľko musí Európa zainvestovať do zelenej energetiky v najbližších rokoch?
  • Prečo zaznamenávajú batériové úložiská neprehliadnuteľný progres?
  • Oplatí sa investovať do obnoviteľných zdrojov a aké investičné príležitosti tento segment prináša?

Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie. Cieľ EÚ pre rok 2030, ktorý je súčasťou balíka reformných opatrení Fit for 55, je stanovený ako minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na 42,5 %. Pritom drvivá väčšina - až 20 krajín z EÚ má v súčasnosti podiel OZE pod 30 %, čo znamená potrebu masívnych investícií do „zelenej“ infraštruktúry v celej únii.

Smerovanie Európskej únie je jasne definované a nemenné. Iba obnoviteľné zdroje energie je možné vybudovať dostatočne rýchlo a v požadovanom objeme, aby uspokojili rastúce energetické potreby kontinentu. Budúcnosť Európy tak priamo závisí od jej schopnosti zabezpečiť bezpečné dodávky lacnej energie, ideálne z vlastných zdrojov. Očakáva sa, že dopyt po elektrickej energii v EÚ bude do roku 2030 rásť v priemere o 1,5 až 2 % ročne. Podľa Európskej komisie (Clean Industrial Deal - 2025) je preto potrebné investovať do energetiky a zelenej ekonomiky 100 mld. eur. To by malo viesť k priemernému ročnému nárastu kapacity OZE o 100 GW, čo pre porovnanie zodpovedá výkonu 50 jadrových elektrární veľkosti českého Temelína. Transformácia energetického sektora v Európe tak naberá na obrátkach a ponúka atraktívne príležitosti pre investorov.

„Zelenými“ lídrami sú Švédsko a Fínsko. Top desiatku uzatvára Rumunsko

Krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 66,4 % je Švédsko. Vysoký podiel OZE evidovala táto severská ekonomika najmä v prípade hrubej spotreby elektriny (87,5 %). Nasleduje Fínsko s podielom 50,8 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu o využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE) za rok 2023 pre všetky ekonomiky EÚ.

Zaujímavé je, že v prvej desiatke figurujú aj krajiny strednej a východnej Európy (CEE región) ako napríklad Lotyšsko (43,2 %), Estónsko (41,0 %), Litva (31,9 %), Chorvátsko (28,1 %) či Rumunsko (25,8 %), ktoré napriek podobnej transformačnej histórii ako Slovensko výrazne predbehli našu krajinu vo využívaní OZE.

Únia ako celok dosiahla v roku 2023 podiel 24,6 %. Naopak, najnižšie podiely vykázali Luxembursko, Belgicko, Írsko a Malta, v ktorých podiel OZE v roku 2023 nepresiahol hranicu 16 %.

V prípade Slovenska bol v roku 2023 vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,0 %. Stagnácia je tak za posledné roky neprehliadnuteľná, nakoľko oproti rokom 2019 až 2022 s podielmi 16,9 -  17,5 % možno len sotva hovoriť o zlepšení ukazovateľa.

Podiel energie z OZE, podiel v %, rok 2023

(Zdroj: Eurostat)

celkovo

hrubá spotreba elektriny

Švédsko

66,4

87,5

Fínsko

50,8

52,4

Dánsko

44,4

79,4

Lotyšsko

43,2

54,3

Estónsko

41,0

31,8

Rakúsko

40,8

87,8

Portugalsko

35,2

63,0

Litva

31,9

36,5

Chorvátsko

28,1

58,8

Rumunsko

25,8

47,4

Grécko

25,3

48,2

Slovinsko

25,1

41,9

Španielsko

24,9

56,9

EÚ27

24,6

45,3

Bulharsko

22,5

29,4

Francúzsko

22,3

30,0

Nemecko

21,6

52,3

Cyprus

20,2

20,9

Taliansko

19,6

38,1

ČR

18,6

16,4

Holandsko

17,4

46,4

Maďarsko

17,1

19,5

SR

17,0

24,2

Poľsko

16,6

25,8

Írsko

15,3

40,4

Malta

15,1

10,7

Belgicko

14,7

31,4

Luxembursko

14,4

18,0

Rast obnoviteľných zdrojov energie v Európe si vyžaduje viac kapacít batériových úložísk

S plánovaným rastom OZE sa zvyšuje aj potreba bezpečného a efektívneho skladovania energie. Do roku 2030 sa preto očakáva minimálne štvornásobný nárast kapacity batériových úložísk. „Európa je závislá od ďalšieho rozvoja čistej energetiky. Batériové úložiská začínajú zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní stability elektrickej siete. Bez batérií nemôžeme budovať viac zdrojov obnoviteľnej energie. A faktory ako klesajúce ceny materiálov, zlepšené chemické zloženie a zvýšená produkcia ďalej zlepšujú ekonomiku batériových úložísk,“ hovorí Václav Kůla, ktorý vedie Renewables podfond spoločnosti WOOD & Company.

V roku 2024 bolo v Európe nainštalovaných 21,9 GWh batériových systémov na skladovanie energie (BESS). Išlo tak o jedenásty rok po sebe, kedy bol zaznamenaný rekordný počet nových inštalácií. Celková kapacita batérií tak v Európe dosiahla 61,1 GWh. Podľa odhadov* by v roku 2025 malo byť v Európe nainštalovaných ďalších 29,7 GWh BESS, čomu zodpovedá medziročný nárast o 36 %. Väčšinu nových projektov tvoria veľkokapacitné lithium - iontové batérie. Podľa konzervatívneho scenára sa zároveň očakáva, že celková kapacita batériových úložísk v Európe sa do roku 2030 zvýši štvornásobne, teda zo spomínaných 61 GWh v roku 2024 na približne 244 GWh. Optimistickejšie prognózy predpokladajú dokonca šesť až osemnásobný nárast.

Pozn.: *stredný scenár European Market Outlook for Battery Storage 2025-2029

Rast obnoviteľných zdrojov energie zvyšuje potrebu batériových úložísk. Stávajú sa tak perspektívnou investičnou príležitosťou

Ceny batérií zaznamenávajú pokles. Čo za ním stojí?

Ceny lítium-iónových batérií dosiahli v roku 2024 úroveň 115 USD/kWh, čo predstavuje medziročný pokles o - 20 %, a zároveň ide o najvýraznejší pokles cien od roku 2017. Dôvodom sú neustále inovácie, ktoré prinášajú nové materiály a procesy na zvýšenie energetickej hustoty a zníženie nákladov na spracovanie. Optimalizácii cien pomohol aj pokles cien materiálov, ako je lítium, v prípade ktorých došlo k nárastu ťažby a efektívnejšiemu spracovaniu. Ďalšie úspory priniesla aj zmena v chemickom zložení batérií, konkrétne prechod od technológií NMC a NCA k lacnejším a výkonnejším batériám LFP. 

WOOD & Company Renewables podfond

Ide o investičný fond zameraný na výstavbu a správu obnoviteľných zdrojov energie v celej Európe. Portfólio zahŕňa solárne elektrárne, veterné farmy a batériové systémy. Aktuálna hodnota aktív predstavuje 53,7 mil. EUR. Aktuálnymi projektmi podfondu sú: Fotovoltaická elektráreň Gogosu (Rumunsko) a Batériový systém Ånge (Švédsko). Naplánovaná je zároveň akvizícia druhého projektu vo Švédsku, ktorý predstavuje batériové úložisko s inštalovaným výkonom 30 MW a kapacitou 60 MWh, s možnosťou budúceho rozšírenia na 45 MW a 90 MWh. Ďalším v poradí je fínsky projekt batérie s inštalovaným výkonom 125 MW a kapacitou 250 MWh.

Stratégiou WOOD & Company Renewables podfondu je budovať, prevádzkovať a predávať projekty v oblasti OZE v Európe. Je vedený v eurách a je určený pre kvalifikovaných investorov. Odporúčaný investičný horizont je minimálne 5 rokov. Očakávaná výnosnosť podfondu je 10 - 15 % p.a., minimálna hodnota investície je stanovená na 50 000 EUR.

Kontakt pre médiá:


Eva Sadovská, analytička WOOD & Company

Tel.: + 421 918 761 615

E-mail: [email protected]