Deti a investovanie: 5 dôvodov prečo nečakať a začať čo najskôr


Deti a investovanie: 5 dôvodov prečo nečakať a začať čo najskôr

Finančný svet napreduje rýchlejšie ako kedysi a schopnosť pracovať s peniazmi sa stáva základnou životnou zručnosťou. Nestačí učiť deti iba „sporiť si do prasiatka“, rovnako dôležité je postupne ich zoznamovať aj so svetom investovania. Skorý začiatok im môže priniesť nielen náskok v dospelosti, ale aj zdravý vzťah k financiám a zodpovednosti. Medzinárodný deň detí je preto ideálnou príležitosťou hovoriť aj o finančnej budúcnosti generácie dnešných detí. V aktuálnej analýze analytička finančnej skupiny WOOD & Company Eva Sadovská prináša 5 dôvodov, prečo sa oplatí nečakať a zasvätiť deti do investovania čo najskôr.

V analýze sa dozviete:

  • Koľko mladých Slovákov investuje a aká je ich investičná gramotnosť?

  • Prečo už deťom nestačí „iba sporiť“? 

  • Prečo platí, že „čas sú peniaze“ a akú rolu zohráva efekt zloženého úročenia? 

  • Kto zohráva pri vzdelávaní a investovaní u detí väčšiu rolu – rodina alebo škola?

  • Aké návyky nadobúdajú deti vďaka investovaniu a ktorým problémom môžu vďaka vedomostiam predísť?


Súčasnú generáciu detí čaká už o 10 či 20 rokov vstup na pracovný trh, správa vlastného rodinného rozpočtu, ale aj veľké finančné rozhodnutia ohľadom kúpy auta či bývania. Schopnosť efektívne pracovať s peniazmi sa preto stáva nevyhnutnou životnou zručnosťou. S finančným vzdelávaním a investovaním je dôležité začať čo najskôr. Vedomosti a praktické skúsenosti získané už v detstve predstavujú cennú výbavu pre vstup do sveta dospelých.

Investičná gramotnosť mladých Slovákov a Sloveniek je slabá 

Zaujímavé výsledky priniesol Index investičnej gramotnosti (IIG) zo začiatku roka 2026:

  • V otázkach investovania si verí 45,3 % respondentov vo veku 18 – 26 rokov, čo je viac oproti údaju za celú populáciu SR (vo veku 18 – 65 rokov) na úrovni 42,5 %

  • Avšak práve táto veková kategória vo väčšej miere nepozná správne odpovede na otázky týkajúce sa investovania a v indexe investičnej gramotnosti dosahuje podpriemernú úroveň  84,4 bodu (v porovnaní s indexom za SR na úrovni 92,4 bodu)

  • Hoci záujem mladých Slovákov o investovanie rastie, oproti predchádzajúcim rokom prišlo k určitému zhoršeniu vo vedomostiach ohľadom investícií

  • Pravidelne každý mesiac investuje tretina mladých, nepravidelne investuje takmer štvrtina. Vyše 30 % opýtaných vo veku 18 – 26 rokov síce neinvestuje, ale má to v pláne.

  • Medzi najčastejšie dôvody, prečo mladí Slováci a Slovenky neinvestujú, patria: strach z toho, že tomu nerozumejú, nedostatok voľných prostriedkovstrach z rizika straty peňazí 

Zdroj: investičná platforma Portu

5 dôvodov, prečo nečakať a zapojiť deti do sveta investícií čo najskôr

1. Sporiť nestačí. Z dlhodobého hľadiska je možné úspory ochrániť pred infláciou a reálne zhodnotiť iba INVESTOVANÍM

Sporenie zohráva dôležitú rolu pri budovaní finančnej rezervy, no z dlhodobého hľadiska nie je postačujúce. Dôvodom je inflácia, ktorá postupne znižuje hodnotu peňazí. Tradičné sporiace účty či termínované vklady síce ponúkajú stabilitu a nízke riziko, no ich úročenie dlhodobo nedokáže držať krok s rastom cien tovarov a služieb. Reálne tak úspory nerastú, iba pomalšie strácajú na hodnote. Naopak, investovanie umožňuje také tempo rastu, ktoré má potenciál infláciu prekonať a priniesť reálne zhodnotenie finančných prostriedkov.

Predstavme si, že rodič dieťaťu odkladá 50 eur mesačne počas 20 rokov. Ak by peniaze len sporil (pri ročnej úrokovej sadzbe 2 %), tak po 20 rokoch by nasporená suma dosiahla vyše 14,7 tis. eur. Ak by ale rovnakú sumu investoval (pri dlhodobom priemernom výnose 7 % ročne), tak po 20 rokoch by hodnota investície mohla dosiahnuť približne 26,0 tis. eur. Rozdiel predstavuje až cca 11,3 tis. eur.

V minulosti rodičia deťom sporili prostredníctvom vkladných knižiek, ktoré postupne nahradili sporiace účty či termínované vklady. Dnes však čoraz viac rodičov siaha aj po investičných možnostiach. Obľúbenými sú napríklad investičné platformy, v rámci ktorých rodičia zakladajú účty nielen pre seba, ale aj pre svoje deti. Investujú tak pravidelne, najčastejšie na mesačnej báze a často už od narodenia dieťaťa.

2. Najväčšou výhodou investovania pre deti je ČAS. Vďaka efektu ZLOŽENÉHO ÚROČENIA 

Deti majú oproti dospelým jednu zásadnú výhodu a tou je čas. V investovaní okrem iného hrá jednu z kľúčových úloh princíp zloženého úročenia. Ten funguje tak, že nadobudnuté výnosy sa ďalej zhodnocujú a vytvárajú ďalšie nové výnosy. Čím skôr sa s investovaním začne, tým viac rokov môžu peniaze „pracovať a zarábať“. Aj malé pravidelné sumy môžu vďaka dlhodobému horizontu predstavovať výrazný rozdiel v dospelosti. Žiaľ, podľa každoročných výsledkov Indexu investičnej gramotnosti (IIG) Slováci a Slovenky práve princípu zloženého úročenia veľmi nerozumejú a tak ani jeho pozitívny efekt z dlhodobého hľadiska nevedia úplne doceniť.

Predstavme si, že rodič dieťaťu odkladá 50 eur mesačne, a to hneď od narodenia po dobu 20 rokov. Pri priemernom ročnom výnose 7 % po 20 rokoch dosiahne hodnota investície 26,0 tis. eur. Ak ale rodič začne s investovaním u dieťaťa až vo veku 10 rokov, tak hodnota investície bude u 20-ročného „dieťaťa“ iba na úrovni 8,7 tis. eur. Rozdiel predstavuje až cca 17,3 tis. eur. Čas zohráva dokonca až takú rolu, že ak by od narodenia dieťaťa rodič investoval nižšiu sumu 20 eur mesačne po dobu 20 rokov, tak výsledná hodnota investície by dosiahla úroveň 10,4 tis. eur. Aj preto je lepšie začať s investovaním u detí čím skôr, hoci aj v menších sumách.

3. Mladí ľudia vstupujú do dospelosti finančne nepripravení. Škola je dôležitá, avšak kľúčovú rolu zohráva RODINA

Po ukončení strednej školy či univerzity čakajú mladých ľudí prvé veľké finančné míľniky ako prvá výplata, samostatné bývanie alebo kúpa auta, prvý úver či investície. Stoja tak pred dôležitými rozhodnutiami, často však bez dostatočných vedomostí a skúseností. 

Vzdelávací systém na Slovensku poskytuje iba základné informácie o hospodárení s peniazmi a ani téme investovania sa na akademickej pôde stále nevenuje primeraná pozornosť. Škola je dôležitá, no kľúčovú úlohu zohráva rodina. Vedomosti aj praktické skúsenosti mladých ľudí totiž výrazne súvisia s tým, ako rodičia pristupujú k financiám doma. Skorý a prirodzený kontakt s financiami v rodine tak môže pomôcť vychovať generáciu pripravenú na vlastné finančné rozhodnutia.

Rodičia často premýšľajú, akú finančnú rezervu budú vedieť deťom odovzdať. Ešte dôležitejšie však môže byť niečo iné. Naučiť deti, ako peniaze fungujú.

4. Investovanie formuje finančné NÁVYKY na celý život

Deti, ktoré vyrastajú s tým, že časť peňazí sa pravidelne odkladá a investuje, vnímajú investovanie ako prirodzenú súčasť života. Namiesto strachu z finančných trhov získavajú skúsenosť, že investovanie je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje disciplínu a trpezlivosť. Skoré vytvorenie tohto návyku výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že budú v investovaní pokračovať aj v dospelosti.

Skoré investovanie neznamená len budovanie kapitálu. Ešte dôležitejšie je, že vytvára návyk.

5. Finančná a investičná gramotnosť CHRÁNIA pred chybami a rizikami

Mladí ľudia dnes získavajú množstvo finančných informácií zo sociálnych sietí a internetu. Avšak slabá finančná a investičná gramotnosť môžu zbytočne viesť k impulzívnym rozhodnutiam, podľahnutiu finfluencerom či krátkodobým trendom. Alebo i k tomu, že sa investovaniu úplne začnú zo strachu vyhýbať. Preto im skoré vzdelávanie v oblasti financií a investícií môže pomôcť vybudovať zdravý vzťah k riziku, dlhodobému plánovaniu a zodpovednému rozhodovaniu.

Zároveň platí, že investovanie nie je oblasť, v ktorej musí mať človek odpovede na všetko sám. Dokonca aj skúsení investori sa pravidelne radia s odborníkmi – wealth manažérmi. Učiť deti nebáť sa odborného poradenstva  je rovnako dôležité, ako ich viesť k investovaniu. 

Wealth management je služba, ktorá poskytuje komplexný prístup k správe majetku najmä bonitných klientov. Práca wealth manažéra spočíva v budovaní dlhodobého vzťahu s klientom prostredníctvom personalizovaného poradenstva vychádzajúceho z porozumenia jeho finančnej situácie a cieľov. Wealth manažér sa pritom pozerá na klientov majetok ako na celok – zohľadňuje nielen finančné investície, ale aj iné typy aktív či podnikateľskú činnosť. Okrem štandardných investičných produktov mu do portfólia dokáže zaradiť unikátne investičné nástroje.

Kontakt pre médiá:


Eva Sadovská, analytička WOOD & Company

Tel.: + 421 918 761 615

E-mail: [email protected]