YTD

YTM (Yield to Maturity) je ukazovateľ, ktorý vyjadruje celkový výnos, ktorý investor získa z dlhopisu, ak ho drží až do jeho splatnosti. YTM zohľadňuje všetky budúce úrokové platby (kupóny), ktoré dlhopis vypláca, ako aj jeho aktuálnu cenu a nominálnu hodnotu. Tento ukazovateľ je vyjadrený ako ročný percentuálny výnos. YTM pomáha investorom pochopiť, aký bude skutočný výnos z dlhopisu, ak bude držený až do konca jeho splatnosti, a je užitočný pri porovnávaní rôznych dlhopisov s rôznymi podmienkami a rôznymi výškami kupónov.

Zložené úročenie je spôsob úročenia, pri ktorom sa úrok počíta nielen z pôvodnej investovanej alebo vloženej sumy (istiny), ale postupne aj z už pripísaných úrokov z predchádzajúcich období. Vďaka tomu sa hodnota investície alebo vkladu v čase zvyšuje rýchlejšie než pri jednoduchom úročení, kde sa úrok počíta stále len z pôvodnej istiny. Zložený úrok je preto základným princípom, na ktorom stavia väčšina dlhodobých investícií, sporiacich produktov aj úverov. 

Ak investor vloží počiatočnú sumu a tá sa zhodnotí o určité percento za prvé obdobie, získaný úrok sa pripočíta k pôvodnej sume. V ďalšom období sa úrok už počíta z tejto novej, vyššej sumy, čo znamená, že investor zarába úrok "na úrok". Čím dlhší je investičný horizont a čím častejšie dochádza k pripisovaniu úrokov (napríklad mesačne namiesto ročne), tým výraznejší je tento efekt. Práve preto sa zložené úročenie často označuje za jeden z najsilnejších nástrojov dlhodobého zhodnocovania peňazí. 

Efekt zloženého úročenia je badateľný najmä pri dlhších časových horizontoch, keďže rast hodnoty investície nie je lineárny, ale exponenciálny. V prvých rokoch je prírastok relatívne malý, no s pribúdajúcim časom sa zrýchľuje. Tento princíp úzko súvisí aj s ukazovateľom CAGR (priemerný ročný zložený rast), ktorý sa používa práve na vyjadrenie priemerného ročného výnosu investície tak, akoby bol každý rok rovnomerne zložene úročený. 

Na výpočet budúcej hodnoty investície pri zloženom úročení sa bežne používa kalkulačka zloženého úročenia, ktorá na základe vstupných parametrov, ako sú výška istiny, úroková sadzba, frekvencia pripisovania úrokov a dĺžka investičného horizontu, automaticky vypočíta výslednú hodnotu investície. Takéto kalkulačky pomáhajú investorom lepšie si predstaviť, ako sa ich úspory alebo investície môžu v priebehu rokov zhodnocovať, a sú užitočným nástrojom pri plánovaní dlhodobých finančných cieľov, napríklad pri sporení na dôchodok alebo pri porovnávaní rôznych investičných možností.

Akcie sú cenné papiere, ktoré predstavujú podiel na vlastníctve akciovej spoločnosti. Kto kúpi akcie, stáva sa spoluvlastníkom (akcionárom) danej firmy a získava tak právo podieľať sa na jej zisku, spravidla vo forme dividend, ako aj hlasovacie právo na valných zhromaždeniach, ktorého váha závisí od veľkosti jeho podielu. Pri bežných (kmeňových) akciách tak platí, že čím väčší podiel investor vlastní, tým väčší má reálny vplyv na rozhodovanie o smerovaní spoločnosti. Hodnota akcií sa mení podľa toho, ako sa firme darí, aké má vyhliadky do budúcnosti, ale aj podľa celkovej nálady na trhu. 

Čo sú akcie z pohľadu investora, najlepšie ukazuje spôsob, akým môžu priniesť zisk. Výnos z akcií môže mať dve podoby – kapitálový zisk, teda nárast ceny akcie oproti nákupnej cene, a dividendy, ktoré firma vypláca akcionárom zo svojho zisku. Akcie, ktoré pravidelne a spoľahlivo vyplácajú dividendy, sa označujú ako dividendové akcie a mnohí investori ich vyhľadávajú práve  kvôli pravidelnému príjmu, ktorý popri prípadnom raste ceny ponúkajú. Výplata dividendy však nie je nároková, spoločnosť ju môže znížiť alebo úplne zastaviť. 

Spôsob, akým investor akcie nakúpi, zároveň ovplyvňuje aj to, aké práva mu reálne patria. Ak si investor kúpi akcie priamo, napríklad cez klasického brokera, stáva sa priamym akcionárom danej spoločnosti a formálne mu prináležia všetky práva akcionára vrátane hlasovania na valnom zhromaždení, aj keď pri malom podiele má jeho hlas len minimálny reálny vplyv. Ak však investor investuje prostredníctvom podielových fondov alebo ETF (napríklad cez platformy ako Portu), samotné akcie vo svojom portfóliu drží fond, nie investor priamo. Investor je v takomto prípade podielnikom fondu a má nárok na zhodnotenie a výnosy z podkladových aktív, no hlasovacie práva na valných zhromaždeniach jednotlivých firiem za neho vykonáva správca fondu. Tento rozdiel je dôležité poznať najmä pre retailových investorov, ktorí si akcie kupujú predovšetkým s cieľom dlhodobého zhodnotenia, a nie kvôli priamemu vplyvu na riadenie spoločnosti. 

Investície do akcií patria medzi najrozšírenejšie formy investovania, no zároveň si vyžadujú, aby investor rátal s vyššou mierou rizika a kolísavosťou cien v porovnaní napríklad s dlhopismi. Kúpiť akcie je dnes možné viacerými spôsobmi – priamo cez brokera alebo investičnú platformu, alebo nepriamo prostredníctvom podielových fondov či ETF, vďaka ktorým investor nakúpi menší podiel vo viacerých firmách naraz a nemusí tak vyberať jednotlivé akcie sám. Pred investovaním do akcií je vhodné zvážiť investičný horizont, mieru rizika, ktorú je investor ochotný podstúpiť, a tiež zamyslieť sa nad diverzifikáciou portfólia naprieč rôznymi spoločnosťami, sektormi či regiónmi. 

Akciový fond je typ podielového fondu, ktorý investuje väčšinu svojho majetku do akcií spoločností. Cieľom akciového fondu je dosiahnuť rast hodnoty investície prostredníctvom zhodnotenia akcií, a to buď formou kapitálového zisku (rast ceny akcií) alebo dividend (výplaty zisku spoločností). Tento typ fondu môže byť zameraný na konkrétne odvetvia, regióny alebo veľkosť spoločností.

Akvizícia je proces, pri ktorom jedna spoločnosť nadobúda kontrolu nad inou spoločnosťou prostredníctvom kúpy jej akcií alebo aktív. Cieľom akvizície môže byť rozšírenie podnikania, vstup na nové trhy, získanie nových technológií alebo zvýšenie trhovej sily. Akvizícia môže byť "priateľská" (friendly takeover), ak s ňou súhlasia obe strany, alebo "nepriateľská" (hostile takover), ak prebieha proti vôli manažmentu cieľovej spoločnosti.