Historicky prvé moderné nákupné centrum otvorilo svoje brány na Vajnorskej ulici v Bratislave pred štvrťstoročím. V ďalších rokoch k nemu postupne pribúdali ďalšie nielen v hlavnom meste, ale aj krajských a väčších okresných mestách. Pre ľudí sa stali nie len miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov - zábavy, kultúry, športu či gastronómie. Dnes ich výmera predstavuje viac ako 1,6 mil. štvorcových metrov a Slováci uprednostňujú predovšetkým tie, ktoré sú lokálne a prakticky zamerané. Analytička WOOD & Company Eva Sadovská sa vo svojej aktuálnej analýze venovala tomu, aká je aktuálna plocha nákupných centier v jednotlivých regiónoch SR, prečo nakupujeme v obchodných centrách a podľa čoho si shoppingy vyberáme. Analýza vychádza z najaktuálnejších dát spoločnosti Cushman & Wakefield a prieskumu spoločnosti IPSOS.
V analýze sa dozviete:
-
Aká je aktuálna výmera nákupných centier a ako sa zmenila za posledných 5 rokov?
-
V ktorých regiónoch máme najviac nákupných centier?
-
Podľa čoho si vyberáme nákupné centrá? Rozhoduje viac blízkosť alebo kvalita?
-
A aké sú dôvody, pre ktoré navštevujeme shoppingy?
Výmera nákupných centier predstavovala na konci minulého roka 1,6 mil. štvorcových metrov. Za posledných 5 rokov prišlo k nárastu o 19 %
Celková výmera nákupných centier na Slovensku dosiahla v závere minulého roka 1,61 mil. štvorcových metrov. Za posledných päť rokov došlo na Slovensku k nárastu výmery shoppingov o 19 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov spoločnosti Cushman & Wakefield. Až 40 % z tejto plochy sa nachádza v Bratislavskom kraji s výmerou 0,64 mil. m2. Nasledujú Košický a Žilinský kraj s podielmi 14 % a 13 %. Naopak, najmenšia výmera shoppingov prislúcha Trenčianskemu a Banskobystrickému kraju s podielmi 4 % a 5 %.
Najvyššiu úroveň saturácie vykazuje dlhodobo Bratislavský kraj s 887 m2 na 1 000 obyvateľov. Nasledujú Žilinský a Košický kraj s úrovňami 298 a 288 m2 nákupných centier pripadajúcich na tisícku obyvateľov. Najnižšiu úroveň saturácie, cca 120 m2 na 1 000 obyvateľov, vykázali na konci minulého roka Tremčiansky a Banskobystrický kraj. Priemerná hodnota ukazovateľa pre celú krajinu bola evidovaná na úrovni 296 m2 / 1 000 obyvateľov.
V čom sa odlišuje Bratislava od iných regiónov SR?
V prípade Bratislavského kraja vstupuje do výpočtov saturácie údaj približne 720 tisíc obyvateľov. Avšak reálny počet osôb, ktoré sa denne zdržiavajú na území hlavného mesta, je výrazne vyšší. Bratislava je významným pracovným, študijným a administratívnym centrom. To vedie k pravidelnému dennému prílevu zamestnancov, študentov a ďalších návštevníkov z iných regiónov SR, ktorí tak predstavujú potenciálnych návštevníkov nákupných centier. Okrem dennej dochádzky zohráva dôležitú úlohu aj tzv. nákupná turistika - obyvatelia iných krajov cielene vyhľadávajú bratislavské nákupné centrá pre ich širšiu ponuku či dostupnosť značiek. Vzhľadom na polohu Bratislavy v blízkosti štátnych hraníc sú nákupné centrá vo významnej miere navštevované aj zákazníkmi z okolitých krajín. Špecifikom Bratislavy je zároveň absencia rozsiahlych a tradičných obchodných ulíc, ktoré sú typické pre mnohé zahraničné metropoly. Nákupné centrá tak v tomto kontexte do veľkej miery preberajú funkciu mestských nákupných zón a stávajú sa nielen miestom nákupu, ale aj spoločenského a voľnočasového vyžitia. Bratislava a jej okolie disponujú zároveň najnižšou výmerou retailových parkov, ktoré naopak dominujú a na popularite svojim konceptom získavajú skôr v ostatných regiónoch SR. No a v neposlednom rade, Bratislavský kraj sa vyznačuje v rámci SR jednoznačne najvyššou kúpnou silou, čo vedie k vyššej spotrebe obyvateľov. Reakciou na to je práve väčšia ponuka, resp. koncentrácia obchodov a teda aj nákupných centier.
Najčastejším dôvodom návštevy nákúpného centra je možnosť vybaviť si čo najviac na jednom mieste
Aktuálny prieskum spoločnosti IPSOS prináša odpovede na otázky týkajúce sa výberu a najčastejších dôvodov návštevy nákupných centier na Slovensku. Spoločnosť realizovala prieskum na vzorke 1020 respondentov a respondentiek starších ako 18 rokov na jeseň 2025 pomocou on-line zberu dát.
Najčastejším dôvodom, prečo Slováci a Slovenky navštevujú nákupné centrá, je možnosť vybaviť si viac vecí pod jednou strechou. Túto možnosť uviedlo až 37,5 % opýtaných. Nasledovali nakupovanie oblečenia a tovarov (36,9 %) a nakupovanie potravín (35,2 %). Ďalšími dôvodmi, ktoré boli zastúpené podielmi 11 až 14 % boli návšteva reštaurácií, zábava a relax, možnosť nakúpiť exkluzívny tovar či jednoduché parkovanie.
Praktický motív vybaviť si "všetko pod jednou strechou" dominuje vo viacerých regiónoch Slovenska. V prípade Banskobystrického, Bratislavského a Žilinského kraja označilo túto možnosť vyše 40 % opýtaných. Zároveň má väčšiu váhu u žien ako u mužov a z pohľadu veku prevláda v kategóriách 35 až 44 rokov a nad 55 rokov.
Blízkosť nákupného centra k bydlisku je pre Slovákov dôležitejšia ako jeho kvalita
V prieskume IPSOS si Slováci a Slovenky mali možnosť vybrať jeden z dvoch aspektov, ktorý je pre nich dôležitejší pri výbere nákupného centra. Pri rozhodovaní sa o návšteve konkrétneho nákupného centra je pre väčšinu (až 54,8 %) dôležitejšia blízkosť k bydlisku než samotná kvalita centra (35,2 %). Blízkosť nákupného centra prevláda v prípade oboch pohlaví, u žien je ale podiel výraznejší (vyše 60 %). Rovnako tento faktor dominuje naprieč všetkými vekovými kategóriami, výnimkou sú iba opýtaní vo veku 25 až 34 rokov. Blízkosť centra k bydlisku prevyšuje kvalitu centra v takmer všetkých regiónoch SR, pričom najvyšší, vyše 60 % - ný, podiel tohto kritéria bol vykázaný v Žilinskom, Banskobystrickom a Bratislavskom kraji. Naopak, výnimkou bol iba Nitriansky kraj, v ktorom kvalita shoppingu dosiahla vyššie skóre.