Hoci sa inflácia od marca 2024 drží na úrovni „normálu“, teda v rozpätí 2,1 až 2,6 %, predchádzajúce dva roky boli v znamení rekordne vysokých dvojciferných úrovní. Práve to primälo investorov k tomu, aby začali uvažovať o investovaní aj ako o nástroji na zachovanie hodnoty vlastných finančných prostriedkov. V aktuálnom prehľade sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, venovala tomu, ako priemerný slovenský investor zhodnocoval od začiatku roka 2017 do konca prvého polroka 2024, či dokázal “konkurovať” inflácii, ktoré typy fondov zostali v pluse napriek turbulenciám na finančných trhoch, ale aj tomu, ako sme na tom v porovnaní s priemerným investorom v ČR. Analýza vychádza najmä z indexu slovenského investora (ISI100), zostaveného z dát 100 najväčších podielových fondov v rebríčku Slovenskej asociácie správcovských spoločností.
V analýze sa dozviete:
- Ako zhodnocoval bežný slovenský investor od začiatku roku 2017?
- Dokázal prekonať infláciu?
- Ktoré typy fondov sa, nielen v turbulentných časoch, považujú za kotvu portfólia?
- A aké výnosy dosahuje bežný investor v Česku?
Analytici investičnej skupiny WOOD & Company zostavili na základe dát Slovenskej asociácie správcovských spoločností (SASS) tzv. Index slovenského investora (ISI100). Index vychádza z údajov 100 najväčších podielových fondov, ktoré sú členmi SASS. Pri výpočte indexu sú sledované nielen výnosy fondov, ale aj ich váhy (podľa veľkosti fondu na základe objemu investovaných zdrojov, t. j. väčší fond sa podieľa na celkovej výkonnosti vyšším podielom ako menší fond). Index je prepočítavaný na kvartálnej báze, pričom počiatočná hodnota ISI100 je datovaná k 1.1.2017.
Pozn.: Metodika ISI100 vychádza z prepočtov váženého priemeru výkonnosti fondov, pričom podobné prepočty sa používajú v zahraničí, napríklad v prípade Indexu českého investora CII750.
Na konci prvého polroka 2024 dosiahol index historicky najvyššiu úroveň 127,9
K 30.6.2024 bola hodnota indexu slovenského investora evidovaná na úrovni 127,9. Priemerný investor, ktorý má zainvestované finančné prostriedky v podielových fondoch, tak dosiahol od začiatku roka 2017 kumulovaný výnos 27,9 %. Zjednodušene povedané, 10 tisíc eur zainvestovaných v úvode roka 2017 malo na konci prvého polroka 2024 hodnotu 12,79 tisíc eur.
Hoci v porovnaní s úrokmi na vkladových produktoch v banke investor „vyhral“, na pokorenie inflácie to nestačilo. Ceny tovarov a služieb boli oproti úvodu roka 2017 vyššie až o 43,3 %.
Počas analyzovaného obdobia, teda za 7,5 roka, bola výnosnosť podielových fondov a hodnota indexu negatívne ovplyvnená najmä pandémiou COVID-19 na jar 2020, vojnovým konfliktom na Ukrajine a energetickou krízou počas roka 2022. Index tak z hodnoty 108,2 (k Q4 2019) poklesol na 99,8 (k Q1 2020). Nasledoval jeho postupný nárast až na úroveň 121,1 (k Q4 2021). Agresia na Ukrajine a energetická kríza ho však následne „zrazili“ na úroveň 109,3 (k Q3 2022). V ďalších kvartáloch zaznamenal postupný, takmer nepretržitý nárast až na aktuálnych 127,9 (k 2Q 2024).
Investovanie je behom na dlhú trať a tak sa aj na výnosnosť musíme pozerať minimálne v horizonte troch, alebo aspoň piatich rokov. Kým počas prvých troch sledovaných rokov bola hodnota indexu striedavo pod a nad hodnotou kumulovanej inflácie, tak od konca roka 2020 až do konca roka 2021 prevýšila tempo zdražovania v krajine. Avšak v rokoch 2022 a 2023 „zaúradovala“ rekordne vysoká inflácia v krajine a hodnota indexu sa tak dostala pod úroveň kumulovanej inflácie, kde zotrvala aj v druhom štvrťroku 2024. Avšak dobrou správou je, že počas posledných troch kvartálov rástla hodnota indexu ISI100 rýchlejšie ako kumulovaná inflácia.
Najvýnosnejšie sú dlhodobo akciové a realitné fondy
Index slovenského investora tvorí 100 najväčších podielových fondov, ktoré sú členmi SASS. Najväčšiu váhu na úrovni 36 % mali k 30.6.2024 zmiešané fondy. Nasledovali akciové fondy a realitné fondy s podielmi na úrovni 32 % a 22 %. Dlhopisové fondy mali váhu 6 %, fondy krátkodobých investícií 3 % a fondy peňažného trhu 1 %.
Najvyššiu výnosnosť dosiahli akciové fondy s kumulovaným výnosom (od 1.1.2017 do 30.6.2024) na úrovni 81,8 %. Tomu zodpovedá ročný (anualizovaný) výnos na úrovni 8,3 % p.a. Nasledujú realitné fondy, ktoré dosiahli kumulovaný výnos 31,1 % a ročný výnos 3,7 % p.a. Zmiešané fondy vykázali kumulované zhodnotenie na úrovni 14,2 %, čomu zodpovedal anualizovaný výnos 1,8 % p.a. Fondy krátkodobých investícií dosiahli kumulovaný výnos 6,3 % (anualizovaný 0,8 % p.a.). Dlhopisové fondy vykázali stratu.
|
Realitné fondy dosahovali v turbulentných časoch najstabilnejšie výnosy Uplynulé dva roky 2022 a 2023 pod vplyvom vojnovej agresie na Ukrajine a energetickej kríze môžeme označiť z pohľadu vývoja na finančných trhoch za turbulentné. Zníženie výnosnosti (hodnoty indexu) nastalo v prípade takmer všetkých typov fondov. Výnimkou boli realitné fondy, ktorých výnosnosť počas uplynulých dvoch rokov plynule z kvartálu na kvartál rástla. Len pre zaujímavosť (od 31.12.2021 do 31.12.2023) zhodnotili a dosiahli výnos na úrovni 8,3 %. Realitné fondy sa práve vďaka stabilite výnosov považujú odborníkmi za tzv. investičnú kotvu portfólia. Investori si cez ne kupujú podiely v administratívnych budovách, nákupných centrách či logistických parkoch a de facto sa stávajú ich spoluvlastníkmi. Takéto investovanie sa vyznačuje výnosmi pochádzajúcimi z nájmov a z nárastu trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Podľa bonity a skúseností investora sú realitné fondy určené pre retailových alebo kvalifikovaných investorov. V prípade fondov kvalifikovaných investorov majú ich správcovia viac flexibility, čo im umožňuje dosahovať vyššie výnosy. Niektoré realitné fondy kvalifikovaných investorov preto dosahujú výnosy viac ako 8 % ročne. |
Zhodnocuje viac bežný český alebo slovenský investor?
Aj Česká republika má svoj Index českého investora CII750, ktorý sleduje výkonnosti 750 investičných fondov pôsobiacich na českom kapitálovom trhu. Pre nastavenie váh indexu sú používané dáta zo štvrťročných správ o podielových fondoch v ČR, ktoré sú vydávané Asociáciou pre kapitálový trh ČR (AKAT). Index je počítaný od 1.1.2018 s počiatočnou hodnotou 100.
Podľa najaktuálnejších prepočtov indexu CII750 priemerný český fondový investor od začiatku roka 2018 ku koncu prvého polroka 2024 zarobil 27,06 % (hodnota indexu k 30.6.2024 na úrovni 127,06). Vývoj indexu CII750 je obdobný ako v prípade ISI100. Aj v jeho prípade bolo dosiahnuté v závere Q2 2024 maximum. Minimum indexu v blízkosti úrovne 91 bolo dosiahnuté v Q1 2020 (bezprostredne po vypuknutí pandémie koronakrízy).
Kto teda zarobil viac za posledných 6,5 rokov? Bežný fondový investor v ČR alebo v SR? Pre čo najlepšie porovnanie sme prostredníctvom údajov ISI100 vypočítali výnosnosť podielových fondov od začiatku roku 2018 do 30.6.2024. Kumulovaná výnosnosť za toto obdobie by v prípade SR dosiahla 23,64 %, čo je nižšia hodnota ako v ČR (27,06 %).
Zaujímavé výsledky prináša vzájomné porovnanie kumulovanej inflácie a výnosnosti od začiatku roka 2018 v prípade oboch ekonomík. V prípade ČR kumulovaná inflácia za posledných 6 a pol roka dosiahla 45,9 %. V prípade SR išlo o miernejších 40,6 %. Po zohľadnení inflácie sa rozdiely medzi jednotlivými krajinami výrazne zmenšili a priemerný slovenský investor skončil s veľmi podobným výsledkom ako investor český.
|
Komentár - Maroš Ďurik, Wealth Management Director z Wood & Company „Slovenskí a českí investori dosahujú v investovaní do podielových fondov veľmi podobné výsledky, aj keď cesta k nim je iná. V portfóliách investorov z obidvoch krajín síce dominujú zmiešané podielové fondy, poradie na ďalších priečkach je však iné. U Slovákov sa na zmiešané fondy „doťahujú“ akciové fondy, ktoré sa, pri tomto tempe rastu, už čoskoro dostanú pred zmiešané fondy. Na treťom mieste figurujú realitné fondy. Českí investori majú na druhom mieste dlhopisové a na treťom akciové fondy. Zaujímavo dopadlo porovnanie výkonnosti „slovenských“ a „českých“ akciových fondov – tie slovenské sú výkonnejšie, na päťročnej báze dosiahli slovenskí investori v akciových podielových fondoch zhodnotenie 9,9 % p.a. v eurách a českí investori len 7,4 % p.a. v českých korunách (globálne akciové ETF dosiahlo za rovnaké obdobie zhodnotenie 11,9 % p.a – na základe SPDR ACWI IMI Index (SPYI.DE)). Aj po očistení výkonnosti „slovenských“, resp. „českých“ akciových fondov o menové vplyvy (posilnenie dolára voči k euru, resp. posilnenie českej koruny), dosahujú „slovenské“ akciové fondy lepšie výsledky. Predpokladám, že „apetít“ Slovákov po akciových fondoch negatívne neovplyvní ani pomerne rýchly a veľký pád akciových indexov začiatkom augusta 2024. Americký akciový trh sa totiž rýchlo zotavil a opäť atakuje svoje historické maximá. No a ako je už dobre známe, práve prekonávanie historických maxím na akciovom trhu je pre retailových investorov mimoriadne atraktívne. Toto všetko je spolu so znižujúcim sa podielom zmiešaných fondov v portfóliách Slovákov a relatívne dobrými výsledkami dlhopisových fondov dobrá správa pre slovenských investorov, aj keď priestor na zlepšenie je ešte pomerne veľký (viď rady nižšie).“ |
5 rád, ako v r. 2024 lepšie zhodnotiť investície podľa Maroša Ďurika:
- Nechať si poradiť od skúseného investičného špecialistu
- Predĺžiť definovaný investičný horizont a podľa možností, čo najviac investovať alebo zabezpečovať svoje investície do referenčnej meny (čo je pre Slovákov euro)
- Zmiešané fondy nahradiť samostatnou investíciou do kvalitného eurového dlhopisového investičného produktu (dlhopis, dlhopisový fond) a globálneho akciového ETF
- V portfóliu by nemali chýbať realitné fondy s komerčnými realitami (kvalitné administratívne budovy, nákupné centrá a logistické parky)
- Vyčleniť v portfóliu miesto pre alternatívne investície (fondy absolútneho výnosu, private a venture equity investície, digitálne meny, komodity a pod.), ktorých vývoj nie je až tak závislý od vývoja na dlhopisovom a akciovom trhu