Hotovosť, účty a vklady tvoria až 45 % z celkových finančných aktív slovenských domácností. Investičný potenciál nevyužívajú naplno

Slovenské domácnosti držia v hotovosti a na účtoch až 45 % z ich celkových finančných aktív

Slováci patria medzi konzervatívne národy, pokiaľ ide o financie, a situácii nepomáha ani slabšia finančná a investičná gramotnosť. Dáta Eurostatu však predsa naznačujú mierny posun vpred. Kým pred desiatimi rokmi tvorili hotovosť a vklady v bankách viac ako polovicu finančných aktív domácností, v roku 2024 už išlo približne o 45 %. Tento podiel je však stále privysoký. Celkové finančné aktíva našich domácností predstavovali v roku 2024 približne 114,5 mld. eur, z čoho 51,4 mld. eur tvorili hotovosť a vklady v bankách.

Len pre porovnanie, podiel hotovosti a peňazí v bankách na celkových finančných aktívach  domácností sa v eurozóne pohybuje dlhodobo okolo jednej tretiny. Vyššie alebo rovnako vysoké podiely ako u nás evidujú v Portugalsku, v Slovinsku, v Grécku, na Cypre či v Poľsku (45 až 51 %). Naopak, nižšie ako 30 % - né podiely vykazujú v rámci EÚ viaceré ekonomiky ako severské krajiny, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, ale napríklad aj susedné Maďarsko.

Mať finančnú rezervu v banke je samozrejme nevyhnutné. Ide o „peniaze po ruke“, ktoré môžeme kedykoľvek alebo po určitom čase použiť. Vo všeobecnosti sa odporúča rezerva vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Ak ale nechávame ležať na účtoch zbytočne vysoké sumy peňazí, ich kúpna sila klesá. Inflácia je totiž dlhodobo podstatne vyššia než úroky na bežných účtoch či vkladoch v bankách.

V investovaní sa zlepšujeme, avšak potenciál stále nevyužívame naplno

Dlhodobým riešením na boj s infláciou či na efektívne zhodnocovanie finančných prostriedkov je investovanie. Podľa dát Eurostatu je ale podiel investícií do dlhopisov, akcií, ETF či podielových fondov pomerne nízky, vlani tvoril len 25 % finančných aktív slovenských domácností. Hoci objem zainvestovaných peňažných prostriedkov z roka na rok rastie (v roku 2024 v hodnote 28,9 mld. eur), úroveň podielu sa za posledné desaťročie zmenila iba minimálne.

Vo väčšine európskych krajín dlhodobo investície prevažujú nad hotovosťou a vkladmi. Raritou nie sú ani ekonomiky, v ktorých investičné nástroje tvoria polovicu z celkových finančných aktív domácností. Medzi nimi sa nachádzajú aj susedné ekonomiky Maďarsko či Česká republika.

Významnou súčasťou finančných aktív slovenských domácností sú poistenie, dôchodky a štandardizované záruky. Táto zložka v roku 2024 tvorila podiel 22 %, pričom pred desaťročím išlo o cca 18 %.

Čo nám bráni investovať viac?

Hoci sa postupne posúvame vpred, investičný potenciál nevyužívame naplno. Čo teda bráni Slovákom a Slovenkám investovať viac? Brzdou do určitej miery môžu byť slabšie vedomosti našincov ohľadom investícií. Index investičnej gramotnosti (IIG), ktorý pripravuje investičná platforma Portu, dosiahol vlani na Slovensku hodnotu 94,4. Išlo o najnižšiu úroveň za posledné 4 roky a horšie sme na tom dlhodobo aj v porovnaní so susedným Českom. Problémy nám robí počítanie percent či princípy zloženého úročenia. Pomerne často si neuvedomujeme, že výnosy pri investovaní nie sú zaručené. Určité nedostatky sa ale prejavili aj v prípade prepočtov menových kurzov.

Ďalšou špecifickou črtou slovenských domácností je bývanie vo vlastnom. Podľa dát Eurostatu bývalo v roku 2023 vo vlastnej nehnuteľnosti takmer 94 % Slovákov. Po Rumunsku ide o druhý najvyšší podiel v únii s tendenciou rastu. V EÚ bol vykázaný podiel 69,2 %. Práve slovenské domácnosti tak v mnohých prípadoch uprednostňujú kúpu nehnuteľnosti pred budovaním širšieho investičného portfólia.

V súčasnosti máme pritom pestrú škálu možností ako investovať. Avšak mnohí (nielen) potenciálni investori čelia otázkam „ako si vybrať?“ alebo „či a od koho si nechať poradiť?“. Inšpiráciou môžu byť práve kvalifikovaní investori a ich dlhoročné skúsenosti so zhodnocovaním finančných prostriedkov.