Finančné deriváty

Finančné deriváty sú investičné nástroje, ktorých hodnota  je odvodená od hodnoty iného, tzv. podkladového aktíva. Podkladovým aktívom môžu byť napríklad akciedlhopisy, komodity, meny, úrokové sadzby alebo aj celé akciové indexy. Deriváty investorom umožňujú zarábať (alebo strácať) na vývoji ceny podkladového aktíva bez toho, aby ho museli priamo vlastniť, čo z nich robí flexibilný nástroj na špekuláciu, ako aj na hedging, teda zabezpečenie existujúcich pozícií voči nežiaducim cenovým pohybom. 

Medzi najbežnejšie typy finančných derivátov patria futures, forward, swap a opcie. Futures kontrakt je štandardizovaná dohoda medzi dvoma stranami o kúpe alebo predaji podkladového aktíva za vopred stanovenú cenu k presne určenému dátumu v budúcnosti, pričom sa obchoduje na burze a obe strany majú povinnosť obchod zrealizovať. V praxi väčšina účastníkov pozíciu uzavrie ešte pred splatnosťou a k fyzickému dodaniu nedôjde.  

Forward funguje na podobnom princípe ako futures, no ide o individuálne dohodnutý kontrakt medzi dvoma stranami mimo burzy, čo mu dáva väčšiu flexibilitu, ale zároveň prináša vyššie riziko zlyhania protistrany, keďže neexistuje burzová záruka vyrovnania obchodu. 

Swap je derivát, pri ktorom si dve strany navzájom vymieňajú peňažné toky alebo záväzky na základe vopred dohodnutých podmienok, najčastejšie počas dlhšieho časového obdobia. Typickým príkladom je úrokový swap, pri ktorom si strany vymieňajú fixnú úrokovú sadzbu za pohyblivú, alebo menový swap, ktorý slúži na zabezpečenie voči pohybom výmenných kurzov. Swapy využívajú predovšetkým firmy a inštitucionálni investori na riadenie úrokového alebo menového rizika v rámci svojich finančných záväzkov. 

Obchodovanie s finančnými derivátmi si vyžaduje dobré porozumenie fungovania podkladového aktíva aj mechanizmu samotného derivátu, keďže ide o pomerne zložité nástroje spojené s vyšším rizikom, najmä v prípade využitia finančnej páky. Vďaka nej môže investor kontrolovať pozíciu s hodnotou výrazne vyššou, než je jeho pôvodný vklad, čo síce zvyšuje potenciálny výnos, no rovnako aj potenciálnu stratu. Práve preto deriváty patria medzi nástroje určené najmä pre skúsenejších investorov, obchodníkov alebo inštitúcie, ktoré ich zvyčajne využívajú v rámci širšej investičnej alebo zabezpečovacej stratégie.