Due diligence je proces dôkladného overovania a hodnotenia informácií pred vykonaním dôležitého rozhodnutia, ako je nákup spoločnosti, investícia alebo uzavretie zmluvy. Cieľom due diligence je identifikovať možné riziká, nesúlad a ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie. Tento proces zvyčajne zahŕňa analýzu finančných správ, právnych dokumentov, operatívnych procesov a iných relevantných aspektov, aby sa zabezpečila transparentnosť a minimalizovali potenciálne problémy. Proces due diligence je bežne v praxi využívaný najmä finančnými a investičnými či právnymi a poradenskými spoločnosťami.
- Finančný slovník
Due diligence
Due diligence
Súvisiace pojmy
| Pojem | Vysvetlenie |
|---|---|
| Earn-out schéma | Earn-out schéma je dohodnutý mechanizmus v rámci fúzie alebo akvizície, kde predajca dostáva dodatočnú platbu na základe budúceho výkonu alebo výsledkov nadobudnutej spoločnosti. Tieto platby sa často viažu na dosiahnutie konkrétnych finančných alebo operatívnych cieľov počas určitého obdobia po uzatvorení transakcie. Earn-out schéma slúži na vyváženie rizika medzi predávajúcim a kupujúcim, a tiež motivuje predávajúceho, aby pokračoval v úspešnom vedení firmy po akvizícii. |
| EBIT | EBIT (Earnings Before Interest and Taxes) je finančný ukazovateľ, ktorý vyjadruje zisk spoločnosti pred odpočítaním úrokov a daní. Ukazovateľ EBIT sa označuje aj ako prevádzkový zisk, keďže zobrazuje, koľko firma zarobí čisto zo svojej hlavnej podnikateľskej činnosti, bez ohľadu na to, ako je financovaná (pomerom vlastného a cudzieho kapitálu) alebo akej daňovej sadzbe podlieha. Vďaka tomu je EBIT užitočný najmä pri porovnávaní prevádzkovej výkonnosti firiem, ktoré majú odlišnú kapitálovú štruktúru alebo pôsobia v rôznych daňových jurisdikciách. Výpočet EBIT vychádza z tržieb spoločnosti, od ktorých sa odpočítajú prevádzkové náklady, ako sú náklady na predaný tovar, mzdy, réžia a odpisy. Výsledkom je zisk z prevádzkovej činnosti firmy ešte predtým, než sa zohľadnia úrokové náklady spojené s dlhom alebo daňová povinnosť. Alternatívne sa dá EBIT vypočítať aj spätne, a to tak, že sa k čistému zisku spoločnosti pripočítajú zaplatené úroky a dane. EBIT vs. EBITDA patrí medzi najčastejšie porovnávané ukazovatele pri analýze spoločností. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že EBITDA navyše k EBIT pripočítava aj odpisy a amortizáciu, čím ešte lepšie zobrazuje čisto prevádzkovú hotovostnú výkonnosť firmy bez vplyvu účtovných postupov súvisiacich s investičným majetkom. Kým EBITDA sa preto často využíva pri porovnávaní firiem s rozdielnou štruktúrou dlhodobého majetku, EBIT zase lepšie zohľadňuje aj náklady spojené s opotrebovaním a obnovou tohto majetku, keďže odpisy v ňom zostávajú zahrnuté. EBIT marža je doplnkový ukazovateľ, ktorý vyjadruje EBIT ako percento z celkových tržieb spoločnosti. Ukazuje teda, akú časť z každého eura tržieb si firma dokáže ponechať ako prevádzkový zisk pred úrokmi a daňami. Vyššia EBIT marža zvyčajne naznačuje efektívnejšie riadenie nákladov a silnejšiu konkurenčnú pozíciu firmy, zatiaľ čo klesajúca EBIT marža môže signalizovať rastúce náklady alebo tlak na ceny zo strany konkurencie. Investori a analytici preto EBIT aj EBIT maržu bežne používajú ako súčasť širšieho hodnotenia finančného zdravia a prevádzkovej efektivity spoločnosti. |
| EBITDA | EBITDA (Earnings Before Interest, Taxes, Depreciation, and Amortization) je finančný ukazovateľ, ktorý meria zisk spoločnosti pred odpočítaním úrokov, daní, odpisov a amortizácie. EBITDA poskytuje obraz o prevádzkovej výkonnosti spoločnosti a jej schopnosti generovať zisk z bežných podnikateľských činností bez vplyvu neprevádzkových nákladov a účtovných praktík. Tento ukazovateľ je často používaný na porovnávanie výkonnosti medzi rôznymi spoločnosťami. |
| Emitent | Emitent je fyzická alebo právnická osoba, najčastejšie štát, banka alebo obchodná spoločnosť, ktorá vydáva (emituje) cenné papiere s cieľom získať finančné prostriedky od investorov. Prostredníctvom emisie cenných papierov ponúka investorom napríklad akcie alebo dlhopisy výmenou za kapitál, ktorý ďalej využíva na financovanie svojej činnosti či investícií. Rozsah záväzkov emitenta závisí od typu vydaného cenného papiera. Emitent dlhopisov funguje v podstate ako dlžník, zaväzuje sa investorom vyplácať úrok a po splatnosti im vrátiť nominálnu hodnotu dlhopisu. Pri emisii akcií sa stáva investor spoluvlastníkom (akcionárom) spoločnosti a emitent mu vložené prostriedky vrátiť nemusí, keďže investor sa namiesto toho podieľa na zisku a raste hodnoty firmy. Dôležitým faktorom pri hodnotení emitenta je jeho bonita, teda dôveryhodnosť a schopnosť splniť svoje záväzky, ktorá priamo súvisí s mierou kreditného rizika pre investora. Čím bonitnejší emitent, tým nižší úrok zvyčajne musí investorom ponúknuť, keďže je vnímaný ako menej rizikový. |
| EPS (zisk na akcii) | EPS (earnings per share), teda zisk na akcii, je ukazovateľ, ktorý hovorí, akú časť čistého zisku spoločnosti pripadá na jednu kmeňovú akciu. Patrí medzi najsledovanejšie finančné metriky pri hodnotení ziskovosti firiem, keďže umožňuje jednoducho porovnať výkonnosť spoločnosti v prepočte na jednotlivé akcie, a to naprieč rôznymi obdobiami alebo v porovnaní s inými firmami. Výpočet EPS vychádza z čistého zisku spoločnosti zníženého o dividendy na prioritné akcie, ktorý sa vydelí priemerným počtom kmeňových akcií v obehu za dané obdobie. Investori pritom rozlišujú medzi základným EPS, ktorý pracuje len s akciami v obehu, a zriedeným EPS, ktorý zohľadňuje aj potenciálne budúce akcie a preto predstavuje konzervatívnejší pohľad na ziskovosť. Ukazovateľ EPS je zároveň základom pre výpočet ďalšieho ukazovateľa, Price-to-earnings ratio (P/E), ktorý porovnáva cenu akcie práve voči jej zisku na akciu. Rastúce EPS v čase zvyčajne signalizuje zlepšujúcu sa ziskovosť firmy, zatiaľ čo klesajúce alebo záporné EPS môže naznačovať problémy v jej hospodárení. |