Dôležitou súčasťou každej ekonomiky je spotreba obyvateľstva. Kúpna sila, ale i možnosti míňania sa v jednotlivých regiónoch či krajských mestách SR odlišujú. Najviac návštev obchodov sa realizuje v Bratislave s najvyššou kúpnou silou obyvateľstva, ale i koncentráciou predajní či nákupných centier. Na Slovensku tak Bratislavu môžeme označiť titulom „mesto nákupov“. V aktuálnej analýze sa analytička WOOD & Company Eva Sadovská venovala tomu, aká je kúpna sila obyvateľstva v jednotlivých regiónoch SR, aká je výmera nákupných centier v našich krajských mestách, ale aj tomu, či ich už v Bratislave nie je priveľa.
V analýze sa dozviete:
- Aká je kúpna sila obyvateľov v jednotlivých regiónoch SR?
- Kde na Slovensku máme najviac možností míňať?
- Aký je apetít Bratislavčanov po nákupoch?
- A nie je v hlavnom meste obchodných centier už priveľa?
V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať. V závere roka 2021 (podľa údajov Štatistického úradu SR) predstavovala celková predajná plocha obchodov vyše 4 mil. štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,75 štvorcového metra z plochy obchodu. Za posledné desaťročie sa tak plocha obchodov zväčšila o cca šesťdesiat percent. Stalo sa tak vďaka pribúdajúcim nákupným centrám, ale aj obchodným reťazcom, ktoré na trh priniesli siete hypermarketov a supermarketov.
Najväčšou kúpnou silou obyvateľstva disponuje Bratislavský kraj
Možnosti míňania či nakupovania sú v jednotlivých krajoch Slovenska rôzne. Na kúpnu silu v regiónoch sa dá pozrieť cez viaceré ukazovatele ako napríklad HDP na obyvateľa, nezamestnanosť, platy či úspory v bankách. Najsilnejším je dlhodobo Bratislavský kraj.
|
Prehľad vybraných ekonomických ukazovateľov v krajoch SR |
HDP na obyvateľa v bežných cenách, v EUR (2021) |
Evidovaná miera nezamestnanosti v % (6_2023) |
Priemerný plat v EUR (1Q_2023) |
|
Bratislavský |
38 761 |
2,95 |
1 676 |
|
Trnavský |
19 415 |
3,35 |
1 218 |
|
Trenčiansky |
15 313 |
3,47 |
1 230 |
|
Nitriansky |
14 893 |
3,61 |
1 150 |
|
Žilinský |
15 922 |
4,10 |
1 186 |
|
Banskobystrický |
13 949 |
7,08 |
1 136 |
|
Prešovský |
11 114 |
8,47 |
1 023 |
|
Košický |
15 418 |
7,26 |
1 188 |
|
SR priemer |
18 109 |
5,12 |
1 327 |
Zdroj: Štatistický úrad SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
HDP na obyvateľa v Bratislavskom kraji (v bežných cenách) dosahoval v roku 2021 úroveň 38,8 tis. eur. Len pre porovnanie, HDP na obyvateľa v ostatných regiónoch SR dosahoval úroveň v rozpätí od 11,1 tis. eur v Prešovskom kraji po 19,4 tis. eur v Trnavskom kraji. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR).
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa Bratislavský kraj zároveň vyznačuje najnižšou mierou nezamestnanosti. Kým v júni 2023 dosiahla evidovaná miera nezamestnanosti v tomto regióne 2,95 %, v ostatných krajoch sa pohybovala od 3,35 % v Trnavskom kraji až po 8,47 % v Prešovskom kraji.
Priemerný plat Bratislavčanov dosiahol podľa ŠÚ SR v prvom kvartáli 2023 v priemere 1 676 eur. V ostatných regiónoch SR sa priemerné mzdy pohybovali od 1 023 eur v Prešovskom kraji po 1 230 v Trenčianskom kraji.
Obyvatelia bratislavského regiónu zároveň disponujú vyššími úsporami v bankách. V prípade Bratislavského kraja sú vklady v bankách (v prepočte na obyvateľa) dlhodobo aspoň trojnásobne vyššie v porovnaní s priemerným údajom za SR.
|
Vyše 80 % Bratislavčanov plánuje míňať viac alebo porovnateľne ako vlani Zaujímavé výsledky priniesol aj aktuálny prieskum „Spotrebiteľská nálada: medziročné porovnanie“ spoločností DATAMAR a MNFORCE, ktorý sa realizoval počas 2. týždňa v máji 2023 v Bratislavskom kraji. · Väčšina bratislavských domácností (až 81 %) plánovala v máji 2023 zvýšiť svoje výdavky alebo ich ponechať na úrovni ako vlani. Naopak, minúť menej ako pred rokom plánovalo iba 19 % opýtaných. · Bratislavčania sa v najmenšej miere plánujú obmedzovať pri nákupoch potravín (iba 14 % z nich). Znížiť výdavky na predmety dlhodobej spotreby má v pláne 27 % spomedzi obyvateľov Bratislavského kraja. · Zároveň sa znížil podiel takých domácností z Bratislavy a okolia, ktoré posúvajú na neskôr nákup predmetov dlhodobej spotreby – ako napríklad oblečenia, drahšieho nábytku či elektroniky, ale aj automobilu či nehnuteľnosti. · Pozitívny trend je evidentný aj pri očakávaniach bratislavských domácností ohľadom ich ekonomickej situácie na najbližších 6 mesiacov. V máji 2023 bol podiel domácností očakávajúcich zhoršenie na úrovni 40 %. Najväčší optimizmus (od vypuknutia pandémie) ohľadom budúceho vývoja deklarovali ale opýtaní v máji 2021, kedy sa zhoršenia ekonomickej situácie obávala iba pätina z nich. Zdroj: Prieskum spoločností DATAMAR a MNFORCE z mája 2023 (online dotazník, 300 respondentov v Bratislavskom kraji, reprezentatívna vzorka podľa pohlavia, veku a príjmu). |
Nákupné centrá dominujú Bratislave. Nie je ich už priveľa?
Spomedzi všetkých krajských miest sa vyznačuje najväčšou koncentráciou moderných nákupných centier Bratislava. Potvrdzujú to aj aktuálne údaje spoločnosti iO Partners, podľa ktorých bola na konci prvého polroka 2023 výmera nákupných centier v Bratislave na úrovni 728 tis. štvorcových metrov. Z celkovej plochy moderných nákupných centier v krajských mestách SR tak pripadal na Bratislavu 48 % - ný podiel. Nasledovali Košice a Nitra s podielmi 13 % a 10 %.
Asi nikoho preto neprekvapí otázka: „Nie je nákupných centier v Bratislave priveľa?“ Jedným z ukazovateľov, ktorý odpovedá na túto otázku je saturácia, vyjadrujúca počet štvorcových metrov nákupných centier na tisíc obyvateľov. Prekvapujúco, v prípade Bratislavy ukazovateľ saturácie nedosahuje najvyššiu hodnotu. Kým v hlavnom meste na tisíc obyvateľov pripadá 1 522 m2, tak v Nitre je to až 1 889 m2 a v Trnave 1 631 m2 plochy nákupných centier. Len na doplnenie, ukazovateľ zarátava (k 1H_2023) aj rozšírenie nákupného centra Eurovea z mája 2023.
Odborníci práve v súvislosti s touto otázkou považujú za kľúčovú aj úroveň kúpyschopnosti obyvateľstva v danom regióne či v meste. A tú má Bratislava a jej okolie jednoznačne najvyššiu (viď vyššie). V Bratislave sa zároveň denne nachádza podstatne vyšší počet ľudí ako je počet obyvateľov s trvalým bydliskom. Dôvodom je práca alebo štúdium. Pre hlavné mesto je taktiež typická nákupná turistika, ktorú do jeho shoppingov realizujú obyvatelia prakticky z celého Slovenska. Vďaka svojej polohe (v blízkosti hraníc s Maďarskom, Rakúskom či Českou republikou) nákupné centrá v Bratislave denne vítajú aj návštevníkov zo zahraničia.